|
Oščadnica |
|
![]() |
Kaštieľ a lesopark na nižnom konci – boli postavené začiatkom minulého storočia ako letné sídlo bývalých majiteľov okolitých lesov. Po znárodnení r. 1948 ho využíval podnik Drevina Krásno na ubytovanie svojich zamestnancov. V roku 1978 – 81 bol adaptovaný na umiestnenie Kysuckej galérie, ktorá ho využíva na výstavné účely. Pri galérii je rozsiahly lesopark s mnohými vzácnymi drevinami. Kontakt: Kysucká galéria – tel. č.: 041/433 22 46 |
| Kalvária na vrchu Grapa – je vybudovaná v blízkosti ústredia obce. Vznikla v štyridsiatych rokoch minulého storočia ako dielo miestnych ľudových majstrov. Pozostáva zo 14 kamenných kaplniek – zastavení a kostola Sv. kríža a vrchole kopca. Návšteva – výstup a návrat trvá cca 40 min. | |
![]() |
Národná prírodná rezervácia Veľká Rača (1236 m) – sa nachádza na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Bola vyhlásená roku 1976. Predstavuje ukážku zachovaných prirodzených spoločenstiev buka, smreka a javora horského. Vo vrcholových partiách majú vplyvom poveternostných podmienok zástavovitú formu koruny. Na vrchole je umiestnená rozhľadňa. Prístup: turistickým chodníkom z doliny Dedovka alebo Laliky alebo Náučným chodníkom Veľká Rača, ktorý vedie zo záveru doliny Dedovka k vrcholu Veľkej Rače. Má 7 zastávok s informačnými panelmi. Bol zriadený v roku 1996, obnovený bol v r. 2001. Cesta na vrchol trvá cca 1,5 hod. |
|
Krásno nad Kysucou |
|
| Pamätná tabuľa Karola Pagáča – je umiestnená v blízkosti mesta je na budove bývalej základnej školy (teraz ZUŠ). Karol Pagáč pochádzal z Krásna, pôsobil ako učiteľ, počas vojny bol nasadený na front, prešiel k partizánom v ruskom meste Odesa, neskoršie k československému armádnemu zboru generála Svobodu. Padol v bojoch o Duklu v septembri 1944. | |
|
Zborov nad Bystricou |
|
![]() |
Kostol Ukrižovaného – je objektom záujmu návštevníkov, s cennými vitrážami od národného umelca Vincenta Hložníka. Pozoruhodné je i to, že bol postavený začiatkom 70. rokov v období tzv. totality, keď sa inde na Slovensku kostoly nestavali. |
|
Stará Bystrica |
|
![]() |
Na dolnom konci obce v osade U Šimaškov je mohutný topoľ čierny, svojím obvodom v prsnej výške (540 cm) tretí najmohutnejší strom na Kysuciach. |
![]() |
Pamätná tabuľa MUDr. Karola Brančíka – sa nachádza na budove bývalej základnej školy (pri kostole). Je venovaná rodákovi zo Starej Bystrice, ktorý pôsobil v Trenčíne, kde založil Prírodovedný spolok župy trenčianskej. |
| Pomník 11. obetiam fašizmu – malý pomník postavený na pamiatku obetí, ktoré na tomto mieste boli postrieľané 15. januára 1945. | |
![]() |
Senkov – miestna časť, kde sa nachádza poľný kríž, pripomínajúci miesta, kde sa počas prechodu frontu v roku 1945 ukrývali obyvatelia obce, ktorá bola z veľkej časti vypálená. Zhorelo 220 domov. |
|
Nová Bystrica |
|
| Prírodná pamiatka Vychylovské skálie – sa nachádza pri hlavnom hrebeni Slovenských Beskýd južne od Rycierovej hory (1226 m), v oblasti doliny Podrycierová. Vznikla rozpadom pieskovcov na mohutné skalné bloky, ojedinelé svojou veľkosťou vo flyšovom pásme. Skalné útvary sa nachádzajú v zachovaných jedľovo-bukovo-smrekových porastoch. V skalných roklinách žije rys ostrovid. (O jeho odchytoch píše Rudo Móric v knižke „Z poľovníckej kapsy“ podľa rozprávania lesníka Bohdana Müllera./ Prístup: Autobusom do Novej Bystrice-Vychylovky, doliny Podrycierová, osady Šudovia, odtiaľ pešo po zelenej značke cca 1 hod. Odporúčame exkurziu dohodnúť na lesnej správe Nová Bystrica tel. č. 041/439 72 56. |
|
![]() |
Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – vo Vychylovke predstavuje ukážky ľudovej architektúry a bývania na Kysuciach zo začiatku 20. storočia. S výstavbou sa začalo r. 1974. Podnetom pre jeho vznik bola výstavba Novobystrickej vodárenskej nádrže, kvôli ktorej boli likvidované obce Riečnica a Harvelka. Chránené drevenice boli prevezené do skanzenu. Postupne tu boli premiestnené aj objekty z ďalších obcí, napr. mlyn a píla z Klubiny, kostolík zo Zborova, krčma z Korne a iné. Vo viacerých objektoch sú vyinštalované vnútorné zariadenia a nástroje na typické domáce remeselné práce. V letných mesiacoch sa cez víkendy v areáli Múzea kysuckej dediny predvádzajú ukážky ľudových remesiel a programy folklórnych skupín. Sezónna prevádzka je tu od mája do októbra. Kontakt: tel. č.: 041/432 13 86 – Kysucké múzeum Čadca alebo 041/439 72 19 Múzeum kysuckej dediny Vychylovka. |
![]() |
Historická úvraťová lesná železnička – je súčasťou Múzea kysuckej dediny. Je to zachovaný úsek bývalej kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorou sa dopravovalo drevo z Oravy a z dolín povodia Bystrice na pílu v Oščadnici. Spolu s početnými odbočkami merala vyše 100 km. V roku 1968 bola demontovaná a zachoval sa iba úsek z osady Kubátkovia po vrch Beskyd v dĺžke cca 11 km. Časť z neho bola zrekonštruovaná a slúži na prepravu návštevníkov Múzea kysuckej dediny. Jeho atraktívnosť je v tom, že výškový rozdiel z doliny Chmúra po vrch Beskyd prekonáva systémom piatich úvratí, pri ktorých lokomotíva na jednom úseku vozne ťahá a na ďalšom ich tlačí, čo je svetová rarita. Železnička je národnou kultúrnou pamiatkou. Kontakt: tel. č.: 041/432 13 86 – Kysucké múzeum Čadca alebo 041/439 72 19 Múzeum kysuckej dediny Vychylovka. |
![]() |
Chránený areál Chmúra – nachádza sa v areáli Múzea kysuckej dediny, s výskytom chránených druhov rastlín (vstavačovité) na slatinnej podmáčanej lúčke. |
![]() |
Prírodná pamiatka Vychylovské prahy – sa nachádzajú na riečke Vychylovka v Novej Bystrici. Sú ukážkou typického prahovitého prietoku horskej riečky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Prah je rozčlenený na niekoľko lávok a pokračuje v skalnom koryte asi na úseku 150 m. Viditeľný je z cesty. Vhodné miesto ako zastávka na ceste do Múzea kysuckej dediny Vychylovka. |
![]() |
Vodárenská nádrž Nová Bystrica – bola vybudovaná v rokoch 1980-88 ako zásobáreň pitnej vody pre Kysuce, Žilinu a jej okolie. V súvislosti s jej výstavbou boli vysídlené obce Riečnica a Harvelka. Technické parametre: priehradný múr má výšku 65,4 m a dĺžku na korune 330 m, šírku 8 m, v päte 242 m. Kapacita nádrže je 1,152.800 m3. Voda preteká potrubím do úpravne, ktorá je pod hrádzou. Kontakt: tel. č. 041/439 72 62. |
![]() |
Kostol v bývalej obci Riečnica – sa nachádza v areáli vodnej nádrže Nová Bystrica. Je jedinou zachovanou pamiatkou na bývalé obce Riečnica a Harvelka. Kostol je vo vlastníctve a správe Regionálneho výboru SZOPK v Čadci, ktorý sa zaslúžil o jeho záchranu pred asanáciou. Hromadné návštevy – len výnimočne možno dohodnúť so správou vodnej nádrže Nová Bystrica a RV SZOPK Čadca tel. č. 041/432 48 14! |
| Radôstka | |
| Novostavba kostola sv. Andreja-Svorada a Beňadika – je na rozdiel od novostavieb kostolov v iných obciach ukážkou citlivého použitia prírodných materiálov Kysúc – kameňa a dreva – na sakrálnu stavbu. Projektantom kostola je Ing. arch. Ivan Jarina a Ing. Ladislav Mirat, realizácia: otec Radôstka pod vedením starostu Jaroslava Fekulu. Návštevu (otvorenie) odporúčame vopred dohodnúť na tel. č. 041/439 51 29 – Obecný úrad Radôstka. |
|
|
Dunajov |
|
![]() |
Skačkov – pomník pri vedľajšej ceste vedúcej z Krásna – Michálkov. Bol postavený na pamiatku 9 obetiam fašizmu, ktoré boli na tomto mieste postrieľané 5. septembra 1944. Pamätné miesto patrí do katastra obce Dunajov. |
|
Kysucké Nové Mesto a okolie |
|
![]() |
Historické jadro mesta – tvorí jediný zachovaný historický komplex na Kysuciach. Pôdorys určuje štvorcové námestie, z ktorého uhlov radiálne vychádzajú ulice. Domy poukazujú na svoj vznik v 17. storočí. Spomedzi nich sa vyníma budova bývalého pivovaru, dvojpodlažná budova štvorcového pôdorysu, dnes už jej vzhľad je narušený neskoršími prestavbami. |
![]() |
Mestská knižnica – patrí k cenným objektom. Je to baroková dvojpodlažná budova z 18. storočia. Priamo na námestí sú dve budovy s predstavanou arkádovou chodbou z polovice 17. storočia. |
![]() |
Kostol sv. Jakuba – bol postavený v 14. storočí, neskoršie radikálne prestavaný. Je to najstarší zachovaný kostol na Kysuciach. (na foto v pozadí) |
| Kysucká hvezdáreň – nachádza sa v miestnej časti Suľkov. Kontakt: tel. č. 041/421 29 46. |
|
| Rodný dom básnika Andreja Majera (1864-1937) – používal pseudonym Dlhomír Poľský a patril k Hviezdoslavovskej generácii, sa nachádza neďaleko od budovy pošty a je označený pamätnou tabuľou. Pri dome je pekne rozvetvená zachovaná lipa. | |
| Prírodná pamiatka – lipa pri Kysuckom Novom Meste – nachádza sa na severnom okraji mesta za sídliskom Kamence. Rozmery: obvod v prsnej výške 528 cm, výška 28 m. Svojimi rozmermi predstavuje druhý najmohutnejší strom na Kysuciach. Má mimoriadnu estetickú hodnotu a dobrý zdravotný stav. Traduje sa, že pod ňou táborilo hurbanovské vojsko pri svojom ťažení cez Kysuce decembri 1848. | |
|
Ochodnica |
|
| Ochodnický minerálny prameň – je na západnom okraji (vyšnom konci) intravilánu obce. Je upravený kamennou obmurovkou. Voda je mineralizovaná sírovodíkom, čo je typický jav flyšového pásma. Prístup k prameňu je autobusom až do bezprostrednej blízkosti. Pri návšteve prameňa odporúčame krátke zastavenia – obhliadku miestneho amfiteátra za obecným domom, kde sa každoročne od roku 1972 koná folklórny festival |
|
|
Radoľa |
|
![]() |
Kaštieľ v Radoli – predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla. Objekt ja dvojpodlažný, pôvodne zrejme opevnený hradobným múrom, časť ktorého sa zachovala. Objekt bol v rokoch 1980-83 rekonštruovaný a v súčasnosti slúži na expozičné účely Kysuckého múzea. Kontakt: tel. č. 041/421 25 05. |
| Prírodná pamiatka Veľké Ostré – sa nachádza v chotári obce pri ceste do rekreačnej oblasti Ostré. Je ukážkou selektívneho zvetrávania vápencovej hradby, pri ktorom mäkšie horniny erodujú a tvrdšie si zachovávajú svoj stály tvar. | |
|
Horný Vadičov |
|
| Prírodná rezervácia Ladonhora – sa nachádza v katastrálnom území tejto obce a má výšku 1000 m. Geologický podklad tvoria vápence. Predmetom ochrany sú vápencové rastlinné spoločenstvá (buk, hrab, dub zimný) s výskytom viacerých teplomilných druhov krovín (drieň, vtáčí zob, rašetliak a iné). V bylinnom podraste sa tu vyskytujú viaceré druhy, ktoré sú na Kysuciach len na tomto území. | |
| Súbor chránených líp – nachádza sa v centre obce, na miestnom cintoríne. Dve z nich majú prsný obvod presahujúci 400 cm a ďalšie dve nad 300 cm. Patria k najcennejším chráneným stromom na Kysuciach. | |
| Nesluša | |
| V miestnej časti Šindelné je chránený strom – lipa, patriaca medzi 10 najmohutnejších stromov na Kysuciach. Na vyšnom konci obce je upravený výver prírodného prameňa, ktorý obyvatelia využívajú ako minerálnu vodu. |
|
| Snežnica | |
| Z prírodných fenoménov je pozoruhodný lom pri ceste smerujúcej do obce, v ktorom sa vyskytujú skameneliny drobných morských živočíchov – amonity. Pozoruhodná je lipa pri kostole v strede obce, ktorá má v prsnej výške obvod 420 cm a patrí medzi 10 najmohutnejších stromov na Kysuciach. | |
| Povina | |
| V závere doliny, vytváranej Povinským potokom, je osada Tatárovce, ktorá je vyhlásená za chránený areál objektov ľudovej architektúry. Nachádzajú sa tu objekty, ktoré sú typickými ukážkami tradičného bývania na dolných Kysuciach. | |
|
Rudinka |
|
![]() |
Chránená prírodná pamiatka Kysucká brána – je vytváraná prielomom rieky Kysuca cez pruh bradlového pásme medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Vytvárajú ju svahy kopcov Brodňanka a Rochovica, pri päte ktorých sa odkryli geologické profily dokumentujúce typické zloženie bradlového pásma. Oba vrcholy sú vyhlásené za prírodné rezervácie. |
| Prírodná rezervácia Brodňanka – sa nachádza na katastrálnom území obce Snežnica a Brodno (okres Žilina). Bola vyhlásená r. 1975. Tvoria ju vápencové skaly rozbrádzené úzkymi žľabmi. Najcennejší je súvislý dubový porast, ktorý tu má jeden z najsevernejších výskytov na Slovensku. | |
| Prírodná rezervácia Rochovica – je vo vrcholovej časti rovnomenného kopca medzi obcami Rudinka a Vranie (okres Žilina). V rastlinných spoločenstvách sa tu vyskytujú viaceré teplomilné druhy, ktoré tu majú svoje najsevernejšie rozšírenie. V roku1973 časť porastu vyhorela, dnes je už poškodená plocha obnovená. V obci Rudinka sa nachádzajú aj chránené stromy – lipy , ktoré patria k najmohutnejším na Kysuciach. Sú v areáli miestneho cintorína. Dosahujú rozmery obvodu v prsnej výške nad 400 cm. |
|
foto : -S.H-



















