Mesto Čadca by -sH-
Dnes je 03. september 2010

Čadca - Brána Kysúc a Slovenska

Emil Špaldoň čestným občanom mesta Čadca

Mestské zastupiteľstvo Čadca na svojom zasadnutí dňa 25. apríla 2008 rozhodlo udeliť svojmu rodákovi, profesorovi Dr. Ing. Emilovi Špaldoňovi, DrSc. Čestné občianstvo Mesta Čadca. Je výrazom ocenenia jeho celoživotných výsledkov vo vedeckej a pedagogickej práci. (FKI)
Vytvorené: 23.07.2008 | čítať celý článok | Čitateľov: 687

Staré pohľadnice mesta

Dom kultúry v Čadci chce touto cestou poprosiť občanov mesta Čadce, ak vlastnia staré pohľadnice nášho mesta, boli by sme vďační, keby ich zapožičali Domu kultúry Čadca, v ktorom plánujeme zriadiť výstavne priestory venované tejto problematike. Vopred ďakujeme za spoluprácu a tešíme sa na nové nepoznané pohľady na mesto Čadca.
Vybavuje Gabriela Muchová Dom kultúry Čadca
http://www.kultura.mestocadca.sk/

 

Vytvorené: 13.02.2008 | čítať celý článok | Čitateľov: 1468

ČADCA JE UŽ 230 ROKOV MESTOM - História a program podujatí konaných pri príležitosti výročia

Pri príležitosti 230. výročia boli vydané aj nasledovné materiály :

Program podujatí : (po kliknutí sa zobrazí detail obrázku)


organizátori podujatí - kontakt

kalendárium podujatí
Vytvorené: 28.01.2008 | čítať celý článok | Čitateľov: 6095

Čadca v minulosti

Prvé stopy pobytu človeka v chotári terajšej Čadce pochádzajú z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 p. n. l.), sú to kamenné úštepy z náleziska v Ševcovských skalách. Aj keď z ďalších období nemáme hmotné doklady potvrdzujúce pobyt človeka v chotári terajšieho mesta, cez toto územie prechádzali od doby kamennej obchodné a vojenské karavány po diaľkovej ceste popri rieke Kysuca, ktorá spájala sever s juhom (písomne je táto cesta pod názvom „via magma“ doložená v roku 1244).
Vytvorené: 11.06.2007 | čítať celý článok

Z histórie nášho mesta

Sú mestá, ktoré založil kráľ alebo iný mocipán a sú také, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Čadca patrí do tej druhej skupiny. Jej vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzli do tohoto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na  6 - 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a  mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla - salaše časom menili na trvalé obydlia.