Dnes je 11. marec 2010

Čadca - Brána Kysúc a Slovenska

Čo si myslíte o financiách pre FK Čadca z rozpočtu mesta?

V roku 2008 schválilo mesto Čadca pre FK Čadca 105 556,66 € ( 3 180 000 Sk). V roku 2009 v čase finančnej krízy schválilo a poskytlo Mestské zastupiteľstvo na FK 76 387,84 € (2 301 260,07 Sk). Na rok 2010 bola poslancami MZ schválená dotácia z rozpočtu mesta vo výške 45 000€ (1 355 670,00 Sk).
Vaše názory na situáciu nás zaujímajú, posielajte nám ich na adresu hovorca@mestocadca.sk najlepšie zverejníme :
Váš názor č. 1 ->

Boli a sú postačujúce
 7 %
Treba pridať
 53 %
Treba ubrať a podporiť iné športové kluby
 38 %
zobraziť všetky ankety >

Reliéf a geológia

Súčasný reliéf povrchu územia je rozčlenený na riečne doliny, chrbty rôzne iné geomorfologické tvary, je to výsledkom geologických a geomorfologických síl a procesov od mladších treťohôr až dodnes. Pri jeho formovaní sa do značnej miery uplatňovala odolnosť flyšových hornín. Kopce, kde prevládajú pieskovce, tak tie sú obyčajne zalesnené, napr. Kornianska brázda a oproti tomu miesta s prevládajúcimi ílovcovými horninami sú obyčajne odlesnené a využívajú sa poľnohospodársky. Náplavové kužele sa vytvárali v studených ľadových dobách, keď prevládalo mrazové zvetrávanie. Časť mesta Čadca leží na náplavovom kuželi, takisto náplavové kužele sa vytvárali aj an menších tokoch, ako na Čadečanke alebo Milošovskom potoku. V súčasnosti sa ako reliéfotvorný činiteľ prejavuje človek, keď vytvára rôzne skládky odpadov alebo lomy.
Geologicky patrí územie do flyšového pásma Vonkajších Karpát. Vývoj tohto pásma sa začal už v mladších druhohorách. Horniny, ktoré toto pásmo budujú sa zdajú byť jednotvárne. Flyš predstavuje niekoľko sto až tisíc metrov mocné súvrstvia prevažne paleogénnych hornín, v ktorom sa rytmicky striedajú vrstvy mäkších ílovcov a tvrdších pieskovcov. Podľa geologické vývoja flyšové horniny na území Čadce patria k dvom základným tektonickým jednotkám sliezskej a amgurskej. Horniny sliezskej jednotky budujú Moravsko ? sliezske Beskydy a severnú časť Kornianskej brázdy. V severnej časti sem zasahujú istebianske vrstvy Moravsko ? sliezskych Beskýd. Tieto horniny tvoria 1000 ? 1200 metrov mocné ílovcovo ? pieskovcové súvrstvia, v ktorých sú ílovcové a pieskovcové vrstvy často združené di niekoľkých desiatok až stoviek metrov mocných polôh.Zo sliezskej jednotky tu na severe zasahujú čieskovické pieskovce a podmenilitové vrstvy. Prevažnú časť územia tvoria horniny magurskej tektonickej jednotky, sú to paleogénne horniny tzv. račianskeho vývoja, z ktorých sa tu vyskytujú solaňské, belovežské a zlínske vrstvy. Solaňské vrstvy sú väčšinou pieskovcové. Pieskovce sú stredne až hrubozrnité modrosivej a zelenej farby. V belovežských vrstvách sú ílovce a pieskovce približne rovnako zastúpené. Ílovcové vrstvy sú mocné niekoľko decimetrov až metrov a majú červenú, zelenú, čiernu alebo sivú farbu. Pieskovce sa vyskytujú vo vrastvách 1 ? 100 centimetrov, prevažne sú jemnozrnné a takisto majú rôznu farbu. Najmladším súvrstvím račianskej jednotky sú zlínske farby, ktoré sú na území najrozšírenejšie. Prevládajú ílovce mocné od niekoľko centimetrov až do 10 metrov. Majú sivú, hnedosivú a hnedú farbu. Okrem flyšových hornín sa tu vyskytujú ešte riečne uloženiny, ktoré sú kvartérneho veku. Tie sú najmocnejšie najmä v doline riek Kysuce a Čierňanky.
foto (SH)

Tento článok nájdete v kategóriach :