Presunúť na hlavný obsah

Pripomíname si Sviatok práce

Mesto

Sviatok práce, ktorý pripadá na 1. mája je medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamiatku všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.

Po vzniku Československa bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Prvomájové oslavy boli v období socializmu v Československu po vzore Sovietskeho zväzu spojené s prvomájovými masovými sprievodmi, pestrými alegorickými vozmi a všadeprítomnými transparentmi a mávatkami. Do ulíc vychádzali v prvomájových sprievodoch žiaci a študenti základných, stredných i vysokých škôl, pracujúci všetkých závodov, obchodov, služieb, pracovníci médií, zamestnanci štátneho i verejného sektoru a v neposlednom rade aj umelci zo všetkých sfér umeleckého života. V mestách sa stavali a zdobili veľkorozmerné tribúny, ktoré sa zaplnili straníckymi i štátnymi funkcionármi, predstaviteľmi krajov a okresov, aby spoločne počas niekoľkých hodín spoločne s pracujúcimi  a mládežou oslavovali Sviatok práce.  Detailne a priam s matematickou presnosťou zorganizované a vybranými funkcionármi riadené prúdy tisícok manifestujúcich valiacich sa všetkými ulicami ako nezastaviteľná rieka, sa však pár metrov za tribúnou, len čo si splnili svoju povinnosť, rozpŕchli za zábavou. Na verejných priestranstvách boli k dispozícii stánky s občerstvením a rôzne technické a zábavné atrakcie pre deti i dospelých.

Po roku 1989 sa oficiálne celoštátne prvomájové oslavy zrušili, mestá a obce, resp. predstavitelia jednotlivých politických strán ich usporadúvali len sporadicky a hľadali iné formy pripomenutia si Sviatku práce. Boli využívané však zväčša ako protest niektorých záujmových či politických skupín voči istému spoločenskému a politickému dianiu, proti nezamestnanosti či za vyššie mzdy. V niektorých lokalitách sa menšie prvomájové sprievody organizujú aj dnes, no majú prevažne recesistický charakter. Nezriedka, najmä počas volebných rokov, si politické strany počas 1. mája robili predvolebnú kampaň, ponúkali bezplatné občerstvenie či účinkovanie miestnych umeleckých kolektívov.
Sviatok práce, ktorý je štátnym sviatkom a teda voľným pracovným dňom však väčšina obyvateľstva využíva na oddych, domáce práce a trávenie zmysluplného času s rodinou.

Na Slovensku si Sviatok práce budeme počas nastávajúcej soboty pripomínať už po 102. raz. Nech je teda nielen voľným dňom, ale aj skutočným nefalšovaným a úprimným prejavom radosti z práce a zmysluplných ľudských činností. Bez nich by sme nemohli a nevedeli žiť a nedosiahli žiaden pokrok. O to silnejšie a nástojčivejšie si to uvedomujeme aj počas aktuálnej pandémie, kedy mnohí z nás prácu stratili.