Presunúť na hlavný obsah

Rakovina hrubého čreva a konečníka - kolorektálny karcinóm

Mesto

Každoročne si 4. februára pripomíname Svetový deň boja proti rakovine, ktorý vyhlásila Medzinárodná únia proti rakovine (UICC). Cieľom tohto dňa je zvýšenie povedomia verejnosti o nádorových ochoreniach a upriamenie ich pozornosti na dôležitosť primárnej či sekundárnej prevencie týchto ochorení.

V posledných rokoch sa na popredné miesta vo výskyte onkologických ochorení dostal kolorektálny karcinóm - najčastejšie nádorové ochorenie tráviaceho traktu. Vo svete je vo výskyte na treťom mieste po karcinóme pľúc a prsníka, na Slovensku je druhým najčastejším zhubným nádorovým ochorením u mužov a tretím najčastejším u žien. Výskyt kolorektálneho karcinómu stúpa s úrovňou industrializácie a je vyšší v ekonomicky vyspelých krajinách, preto ho môžeme zaradiť medzi civilizačné ochorenia.

Kolorektálny karcinóm označuje rakovinu hrubého čreva (kolon) a konečníka (rektum), čiže sa môže nachádzať v ktorejkoľvek časti hrubého čreva vrátane konečníka. Presná príčina vzniku nie je jednoznačná, ale môžeme povedať, že ide o multifaktoriálne ochorenie – na vzniku ochorenia sa podieľajú viaceré rizikové faktory, medzi ktoré patrí:

  1. Vek: riziko sa zvyšuje vekom a rastie najmä po 50. roku života. Až 80 – 90 % kolorektálnych karcinómov sa vyskytuje u ľudí nad 50 rokov.
  2. Pohlavie: u mužov je incidencia kolorektálneo karcinómu vyššia, pričom u nich prevažuje karcinóm konečníka, zatiaľ čo u žien je častejšia rakovina hrubého čreva.
  3. Genetická predispozícia: výskyt u príbuzných I. stupňa zvyšuje riziko vzniku 2 – 3x (riziko je ešte väčšie ak niekto z príbuzných ochorel vo veku menej ako 45 rokov).
  4. Výživa a stravovanie: rozdiely medzi populáciami v rôznych krajinách s odlišnými stravovacími návykmi jednoznačne potvrdzujú, že faktory výživy patria medzi najvýznamnejšie faktory vzniku kolorektálneho karcinómu. Najčastejšie ide o:
  5. nadmerný energetický príjem - podporuje vznik samostatného rizikového faktoru – obezity, ktorá je závažným rizikovým faktorom kolorektálneho karcinómu,
  6. vysoká spotreba tukov - tuky menia mikroflóru v čreve, spôsobujú zvýšenie obsahu žlčových kyselín – poškodzujú sliznicu čreva a zvyšujú riziko chorobného bujnenia tkaniva, taktiež ich nadmerný príjem podporuje vznik obezity,
  7. vyššia spotreba červeného mäsa, údením a jedál z rýchleho občerstvenia – majú vyšší obsah tuku, cholesterolu, soli, konzervantov,
  8. nedostatok ovocia, zeleniny, vlákniny - nedostatok vlákniny v strave spôsobuje spomalenie prechodu črevného obsahu hrubým črevom, čím sa predlžuje doba kontaktu karcinogénov so sliznicou,
  9. nevhodná úprava potravín – vyprážanie (vznik akrylamidu, zvýšené množstvo prijatého tuku a kalórii), grilovanie (vznik karcinogénnych látok).
  10. Nedostatok fyzickej aktivity, sedavý spôsob života: nedostatočná pohybová aktivita spôsobuje, že čas prechodu stravy tráviacim traktom trvá dlhšie – črevo je pôsobeniu karcinogénnych látok vystavené dlhšie a taktiež prispieva k vzniku obezity.
  11. Fajčenie: cigaretový dym obsahuje viac ako 7 000 chemických látok a zlúčenín, z ktorých sa veľké množstvo považuje za dokázané karcinogény, čím dlhšie fajčenie trvá (30 – 40 rokov) a čím je vyššia spotreba cigariet (min. 20 cigariet denne), tým je riziko vzniku kolorektálneho karcinómu vyššie.
  12. Alkohol: je látka patriaca medzi karcinogény, postihuje všetky tkanivá s ktorými príde do kontaktu a jeho nadmerná konzumácia zvyšuje aj riziko vzniku kolorektálneho karcinómu, predovšetkým rekta. Riziko je vyššie u konzumentov piva a tvrdého alkoholu, ako u konzumentov vína. Za rizikovú sa považuje dávka vyššia ako 15g/deň čistého alkoholu (čo je asi jedno malé pivo alebo 25 ml tvrdého alkoholu alebo 125 ml bieleho vína). Alkohol tiež znižuje obranyschopnosť organizmu, čim podporuje účinok rakovinotvorných látok, bráni reparačným procesom DNA a v organizme spôsobuje úbytok kyseliny listovej, ktorá chráni pred vznikom kolorektálneho karcinómu.
  13. Ďalej môže k vzniku prispievať aj chronické zápalové ochorenie čriev – najmä ulcerózna kolitída, výskyt polypov v hrubom čreve, cukrovka, dlhodobý stres a pod.

Príznaky kolorektálneho karcinómu často nebývajú výrazné ani trvalé, často sú prerušované, striedavé a zdanlivo bezvýznamné. Človek ich často prehliadne alebo ich dáva do súvislosti s inými vplyvmi (zlá strava, stres, hemoroidy a pod.). Čo je potrebné si všímať? 

  • Zmena správania sa čriev (napr. zmena pravidelnosti),
  • hnačka, zápcha, ich striedanie,
  • pocit neúplného vyprázdňovania čriev,
  • svetločervená/tmavočervená krv v stolici,
  • stolica, ktorá vyzerá tenšie/užšie ako obyčajne,
  • bolesti v brušnej oblasti bez značnej príčiny,
  • diskomfort v bruchu, meteorizmus,
  • úbytok hmotnosti bez zjavnej príčiny,
  • permanentná únava,
  • nechuť do jedla,
  • anémia.

Ak sa objaví niektorý alebo viaceré z týchto príznakov, nezávisle od množstva či frekvencie, mal by Vás čo najskôr vyšetriť odborník, ktorý stanoví presnú diagnózu.

Vzhľadom na výskyt rizikových faktorov všade okolo nás, by sme sa mali snažiť ich minimalizovať, predchádzať a vyhýbať sa im v čo najväčšej miere, pretože toto ochorenie ohrozuje každého z nás. Primárna prevencia spočíva v posilňovaní protektívnych faktorov (správne stravovanie a zdravý životný štýl) a obmedzovaní negatívnych (rizikových) faktorov.

V prevencii by sme sa mali zamerať na:

  • dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny v strave - ovocie a zelenina má vo výžive človeka nezastupiteľné miesto vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok či vlákniny. Vláknina obnovuje rovnováhu črevnej mikroflóry, skracuje čas prechodu potravy hrubým črevom a viaže na seba rakovinotvorné látky. Vhodnou zeleninou na ochranu pred vznikom kolorektálneho karcinómu je najmä zelená a tmavožltá zelenina zo skupiny kapustovitých, sójové produkty a strukoviny, napr. brokolica, zeler, kapusta, chren, karfiol, mrkva, reďkovka, sladké zemiaky, špenát, tekvica, fazuľa, cibuľa, cesnak. Zdrojom vlákniny (okrem ovocia a zeleniny) sú celozrnné obilniny, otruby, celozrnné cestoviny a pod.
  • Uprednostňovať hydinu a ryby pred červeným mäsom, pričom jedna porcia by nemala byť väčšia ako 150 gramov a zároveň je vhodné doplniť mäsové jedlo veľkou porciou zeleniny.
  • Konzumovať len výnimočne priemyselne upravované mäsové výrobky ako údeniny, slanina, klobásy, ale aj šunka, salámy či párky.
  • Kontrolovať príjem tuku – tuky by nemali tvoriť viac ako 30 % dennej energie. Živočíšne tuky v strave nahrádzať rastlinnými, nasýtené mastné kyseliny nahrádzať nenasýtenými mastnými kyselinami predovšetkým z rastlinných zdrojov, vhodný je olivový olej, repkový olej. V strave by nemali chýbať tuky s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré pomáhajú chrániť hrubé črevo pred karcinogénmi, vhodným zdrojom sú ryby (makrela, tuniak, losos, sardinka), alebo suché plody (orechy, semená).
  • Konzumovať vyvážené množstvo probiotík a prebiotík, čo vedie v k nastaveniu správnej rovnováhy baktérií v čreve a prispieva tak k lepšiemu zdravotnému stavu. Prebiotiká sú látky pochádzajúce z niektorých druhov sacharidov (väčšinou vlákniny), ktoré črevo nedokáže stráviť. Stávajú sa potom živinami pre baktérie, ktoré sú ľudskému organizmu prospešné a sú súčasťou črevnej mikroflóry. Obsahujú ich napr. strukoviny, ovos, banány, bobuľovité ovocie, cesnak, pór, cibuľa, ovsené vločky, paradajky. Probiotiká sú látky obsahujúce živé baktérie prospešné pre organizmus. Sú súčasťou niektorých potravín či doplnkov stravy. Napr. biele jogurty s obsahom živých kultúr, kyslá kapusta, kefír, niektoré druhy nakladanej zeleniny (kvasenej, nepasterizovanej) či bryndza.
  • Uprednostniť varenie a dusenie pred vysmážaním či grilovaním pri úprave stravy.
  • Dodržiavať pitný režim - piť dostatok tekutín v závislosti od vonkajšej teploty, prípadne telesnej námahy. Minimálny príjem tekutín u dospelého človeka by mal byť 1,5 - 2 l denne, vhodná je čistá voda a bylinkové nesladené čaje.
  • Obmedziť alkohol na minimum – mužom sa odporúča nevypiť denne viac ako dva alkoholické nápoje, ženám nie viac ako jeden. Prípustná je primeraná konzumácia vína, najmä spolu s jedlom.
  • Nefajčiť alebo prestať fajčiť - najoptimálnejšie je prestať fajčiť úplne, aj pasívne fajčenie môže mať na jedinca obdobné negatívne dôsledky ako aktívne fajčenie, preto je vhodné vyhýbať sa aj tomu, najmä v prípade, že pôsobí na človeka dlhodobo. Riziko kolorektálneo karcinómu sa u bývalého fajčiara významne znižuje asi po 10 rokoch nefajčenia.
  • Dbať na pravidelnú a dostatočnú telesnú aktivitu – dostatočná fyzická aktivita má veľmi dôležitú úlohu pri prevencii kolorektálneho karcinómu. Denne by sme sa mali hýbať minimálne 30 minút (ideálne 60 minút denne), zdraví ľudia so sedavým zamestnaním by mali preferovať aktívnejší pohyb, ako je beh či cyklistika. Seniori či fyzicky slabší si môžu dennú dávku pohybu zabezpečiť napríklad rezkou prechádzkou.
  • Absolvujte preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára 1-krát za dva roky a zúčastňujte sa na skríningových programoch. Skríning rakoviny hrubého čreva sa vykonáva formou testu na okultné (skryté) krvácanie, ktorý si môžete vyžiadať u vášho ošetrujúceho lekára. Test je jednoduchý, bezbolestný a je možné ho použiť aj doma a priniesť na vyhodnotenie k všeobecnému lekárovi. V prípade ak test odhalí skryté krvácanie v stolici, neznamená to hneď že má človek rakovinu - ale poukazuje na možný problém, ktorý treba prešetriť. Po pozitívnom teste nasleduje kolonoskopia – ktorá odhalí príčinu skrytého krvácania. Ak je ňou polyp (výčnelok na sliznici hrubého čreva) počas vyšetrenia sa odstráni. Test na okultné krvácanie sa opakuje v intervale 1x za 2 roky od 50. roku veku, u poistencov so zvýšeným rizikom je bez vekového obmedzenia. Rovnako osoby staršie ako 50 rokov majú nárok na skríningovú kolonoskopiu 1x za 10 rokov, u osôb zo zvýšeným rizikom 1x za 5 rokov.

Zvoľte si zdravý životný štýl a myslite na prevenciu. Nikdy nie je neskoro začať zo zdravým životným štýlom - aj malými zmenami môžete dosiahnuť veľa.

(zdroj: www.uvzsr.sk, www.health.gov.sk, www.who.int)

Pripravilo: Oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci