Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Cena Karola Guleju Jánovi Čomajovi

Publikované: 21. 08. 2012 10:10

Ján ČomajCenu Karola Guleju za rok 2012, ktorú od roku 2007 navrhuje Kysucká kultúrna nadácia Bratislava (KKN) v súčinnosti s mestom Čadca, odovzdajú na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Čadci, v piatok 24. augusta o 17.30 hod. v mestskom Dome kultúry. Konzorcium KKN sa jednoznačne zhodlo na tom, že nositeľom šiestej Ceny Karola Guleju, 96-ročného neúnavného zberateľa, organizátora skúmateľa a popularizátora drotárskej histórie a remesla žijúceho od roku 1969 v Mníchove, sa stáva Ján Čomaj.

Prvú Cenu Karola Guleju udelili v Čadci v auguste roku 2007 počas Bartolomejského jarmoku v rámci podujatia nazvaného Drôtománia spisovateľovi a vysokoškolskému pedagógovi Andrejovi Ferkovi a in memoriam jeho otcovi Vladimírovi Ferkovi, autorovi významného diela o slovenských drotároch Svetom, moje, svetom. Roku 2008 si prebral cenu – priamo z rúk Karola Guleju – akademický maliar Miroslav Cipár, autor aktuálnej výtvarnej značky symbolizujúcej kraj Drotárie a drotársku tradíciu, ktorý sa inšpiroval vo svojej tvorbe aj remeselnými tvarmi a formami „splietania z drôtu“. Nasledujúci rok boli ocenení významní tvorcovia drotárskych komorných i monumentálnych diel Ladislav Jurovatý a jeho syn Ladislav Jurovatý ml. Štvrté ocenenie získal kysucký remeselný majster Juraj Šerík, ktorý vo svojej tvorbe rozvíja odkaz svojho pradeda Jozefa Holánika-Bakeľa, jedného z prvých drotárov s umeleckými ambíciami, nositeľa viacerých ocenení na svetových výstavách na začiatku 20. storočia. Vlani udelili Cenu Karola Guleju 75-ročnému výtvarníkovi Štefanovi Mlichovi zo Žiliny, ktorý povýšil drotárske remeslo na svojbytný umelecký  artefakt.

Ján Čomaj dostáva ocenenie KKN za svoju najnovšiu knihu Drotárska odysea, ktorá vyšla roku 2011 vo Vydavateľstve Matice slovenskej. Významný spisovateľ Ladislav Ťažký svoj úvodný príhovor k nej nazval Od drotárskeho fleku ku kráľovskému šperku. „Po jej prečítaní,“ napísal, „som žasol, čo všetko a na akej úrovni autor vykutral, poznášal, zabudoval, umelecky pretavil a čitateľovi predstavil. Je to historická, vedecká, dokumentárna kniha, sú však v nej aj črty reportáže, ale čo ma ako prozaika najviac zaujalo – sú v nej aj náznaky vynikajúcej prózy, veľmi napínavej, s dojímavým dejom, s drámou krutého osudu drotárov a ich džarkov.“

Aktivity Jána Čomaja (narodil sa 17. apríla 1935 v juhoslovenskej obci Radzovce) možno charakterizovať cez jeho vitálne reportáže v mládežníckom denníku Smena. Stal sa jeho redaktorom už na začiatku svojich štúdií literárnej vedy a novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr v ňom pôsobil ako vedúci redaktor Smeny na nedeľu. Roku 1958 vydal svoju prvú knihu reportáží Deň mal 360 hodín (spolu s O. Fülöpom), v 60. rokoch 20. storočia tri ďalšie: Smrť sedí vpredu, Hviezdy spievajú a Počmáraný život. Bol autorom niekoľkých televíznych filmov, publikoval v rozhlase.

Talentovaní a pracovití ľudia sa neraz v tých najlepších rokoch, nazývaných aj Kristovými, ocitajú v krajných životných situáciách. Pre Jána Čomaja to bol rok 1970, keď politici naplno spustili normalizačné praktiky a on takmer dve desaťročia nesmel verejne publikovať. Dlhodobá diskriminácia poznačila viacerých významných novinárov natrvalo, on pokračoval v podobnom pracovnom tempe ako predtým. Roku 1990 sa stal riaditeľom tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR, o rok neskôr riaditeľom vydavateľstva Národná obroda. V rokoch 1993 až 1999 pracoval na pozícii zástupcu šéfredaktora denníka Slovenská republika. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia pôsobil aj pedagogicky: bol lektorom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a krátko Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Koncom tamtoho desaťročia ukončil všetky pracovné povinnosti a sústredil sa na vlastnú autorskú tvorbu. Bolo nanajvýš múdre rozhodnutie, voľný čas doteraz využíva na publicistické zužitkovávanie bohatých životných skúseností, osobných kontaktov, naštudovaných informácií i – prirodzene – nových poznaní a hodnotení súčasnej slovenskej spoločnosti. Keď smel znovu publikovať, vrátil sa k novinárskym žánrom. Spolu s J. Verešom vydal knihu Čo nebolo v novinách – August 1968 (1990), samostatne Veľký biliardový stôl (1993), Túlačky (1995), Kruté osudy (1997), výber z tvorby Počmáraný život (2002), Deň plný drám (2003), Triumf strachu (2004), Čakanie na koniec (2006).

Významný posun v tvorbe Jána Čomaja zaznamenávame v ostatnom desaťročí, keď sa začal venovať životopisnej črte a etabloval sa medzi významných spisovateľov literatúry faktu. Knižne publikuje predovšetkým v bratislavskom vydavateľstve Perfekt, kde v memoárovej edícii Stálice našej kultúry je autorom viac ako polovice titulom. Sú to knihy Hlina ako osud (2002, o keramikárovi Ignácovi Bizmayerovi), Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya (2005), Fenomén Zamarovský (2006), Zastavený čas – Životný príbeh fotografa Neheru (2006), Návraty Arpáda Račka (2007), Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya (2007), Eva Kristinová. Spomienky herečky (2008), Mág z Očovej. Ján Berky-Mrenica (2008). V iný vydavateľstvách vyšli biografické eseje Kruté osudy (1997), je spoluautorom memoárových kníh Predčasné pamäti (Milan Bako, 1997), Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová, 1998) a Spomínanie bez konca (William Schiffer, 1998), autorom kníh Architekt Svetko (2006), Štefan Kvietik. Život bez opony (2009), Jozef Iľko. S počasím si tykám (2010).

Tvorivé výkony významného autora zdôrazňuje skutočnosť, že zoznam spomenutých kníh nie je úplný. Žiada sa spomenúť ešte jeho spoluprácu s vydavateľstvom Marenčin PT, kde publikoval v edícii venovanej Bratislave (Čakanie na koniec, Petržalka – Engerau – Ligetfalu, Búranie Podhradia). Za novinársku a literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Štúra, Cenu Vojtecha Zamarovského a je šesťnásobným nositeľom Ceny E. E. Kischa.

Ján Čomaj žije na Záhorí v obci Šaštín-Stráže. Na zdravom vzduchu si udržiava zdravý duch i dobrú kondíciu, môže si zájsť do Bratislavy či na iné miesta, kde zaiste zbiera podklady na svoje ďalšie literárne diela.

Dušan Mikolaj, správca KKN

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk