Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Čítanie cez tablet je neosobné. Je dobré knihu si ohmatať, ovoňať, či pritúliť k srdcu...

Publikované: 31. 03. 2015 12:45

Marec poznáme  dlho ako mesiac kníh.  Digitálny svet ale mení charakter  čítania a prístupu k príbehom. Chtiac  či nechtiac, musíme priznať, že knihy majú už dlho svojho konkurenta.  Predovšetkým mladého človeka čaká vždy veľká skúška, či sa dokáže cez nástrahy blikajúcich svetiel obrazovky prehrýzť  ku knižke ako k osobnej až intímnej ceste k príbehu. V Čadčianskej knižnici robia veľa preto, aby kniha nestratila svoju atraktivitu ani pre mladého človeka.  Tento mesiac čakala na deti zaujímavá akcia Dňa ľudovej rozprávky.  S Helenou Pagáčovou sme sa rozprávali nielen o nej ....

Kedy  začala knižnica s tradíciou  Dňa ľudovej rozprávky?

Na Slovensku sa akcia koná už od roku 2008, keď bola rozbehnutá celoslovenská čitateľská kampaň pri príležitosti 180. výročia narodenia Pavla Dobšinského pod názvom „Slovensko Dobšinskému“. Kysucká knižnica v Čadci sa do tejto akcie zapájala už od jej začiatku, teda už 7 rokov.

O čom je tento deň?  Čo sa v knižnici deje?

Je predovšetkým venovaný Pavlovi Dobšinskému a čítaniu slovenských ľudových rozprávok. Treba ale povedať, že každý rok je iný.  Ten minulý bol zameraný na zvieratá v ľudových rozprávkach, v tomto roku  mali deti dopovedať,  ako by pokračoval príbeh po tradičnom „..a žili šťastne, kým nezomreli“.

V Kysuckej knižnici v Čadci bol Deň ľudovej rozprávky 16. marca, ale i celý Týždeň ľudovej rozprávky. V priestoroch knižnice sa striedali návštevy žiakov. V knižnici ich privítala teta knihovníčka oblečená v kysuckom kroji a predstavila im život a tvorbu najvýznamnejšieho zberateľa ľudových rozprávok formou audiovizuálnej prezentácie.

Čítali sa najznámejšie i menej známe slovenské ľudové  rozprávky, deti  hľadali v knihách rozprávkových hrdinov, ktorých poznajú. Zároveň dostali úlohu vyhľadať v domácej knižnici, alebo v knižnici starých rodičov najstaršie vydanie ľudových rozprávok Pavla Dobšinského.

V knižnici dostali deti pečiatku s logom „Deň ľudovej rozprávky“ a ten, kto priniesol najstaršie vydanie, bol ocenený peknou knižnou a vecnou odmenou.

Poznajú deti rozprávky Pavla Dobšinského?

Rozprávky spisovateľa vyšli v priebehu desaťročí v mnohopočetných vydaniach a v mnohých prekladoch do svetových jazykov, takže ich poznajú deti takmer na celom svete. Bolo by smutné, keby Dobšinského nepoznali slovenské deti. Aj preto je ľudová rozprávka súčasťou učiva základných škôl a knižnice rozširujú okruh vedomostí žiakov.  Aj keď majú súčasné deti radi predovšetkým moderné rozprávky, radi čítajú i tie klasické.

Ako sa zmenil detský čitateľ v priebehu troch desaťročí?

Tak, ako sa mení všetko okolo nás, mení sa i obsahová, žánrová a štylistická  forma literárnych diel, čo nevyhnutne vplýva na čitateľský vkus detí. Hodnotné diela slovenskej i svetovej literatúry a autori ako Ľudmila Podjavorinská, Mária Ďuríčková, Jozef Cíger Hronský, či Hans Christián Andersen, alebo Lewis Carroll dokážu osloviť i dnešné deti. Väčšina z nich však siaha po moderných autorských rozprávkach, vtipných súčasných príbehoch a literárnom žánre fantasy.

Zo súčasných spisovateľov sú obľúbené knihy autorov detských kníh: Gabriely Futovej, Romana Brata, Braňa Jobusa, Joanne Katheleen Rowlingovej, Francesci Simonovej  a Jefa Kinneyho.

Prečo je dôležité, aby deti čítali knižky?

Čítanie má pre dieťa obrovský význam. Kniha je nenahraditeľná. Rozvíja logické, rozumové, citové a estetické schopnosti dieťaťa, jeho predstavivosť i kreativitu. Nedá sa nahradiť pasívnym sledovaním televízie, internetu, počítačových hier, či iných mediálnych produktov.

Internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchly  prístup k množstvu informácií, pre deti však prestavujú aj značnú mieru ohrozenia. Je dôležité, aby deti čítali.

Kniha teda nestráca ani dnes svoj význam!

Nie. Na dôkaz ponúkam čísla. Naša knižnica evidovala v minulom roku 1 611 registrovaných čitateľov do 15 rokov. Výpožičky náučnej  literatúry pre deti dosiahli  počet 16 122 a z krásnej literatúry počet 47 897 kníh.  Spolu s výpožičkami pre dospelých vypožičala knižnica svojim čitateľom v minulom roku 258 864 knižničných dokumentov a navštívilo ju 79 203 čitateľov. To je dôkaz, že o knihy je stále veľký záujem.

Dodám, že sme zorganizovali v knižnici 480 podujatí a 22 výstav, na ktorých sa zúčastnilo 14 815 návštevníkov. Aj keď nastúpila éra elektronických kníh, väčšina čitateľov ostáva verná klasickej forme knihy.

Digitalizácia kníh sa zameriava predovšetkým na uchovanie starších a historicky vzácnych dokumentov, ktorých dostupnosť  pre bežného čitateľa bola do značnej miery obmedzená. Digitálna forma tak umožní širšiu dostupnosť, zabráni  fyzickému opotrebovaniu a zabezpečí uchovanie pre nasledujúce generácie. Súčasné romány vychádzajúce v elektronickej forme oslovujú predovšetkým mladšiu generáciu, ale čítanie cez notebook,  tablet, či mobil je do určitej miery nepohodlné a tak trochu neosobné. Je dobré knihu si ohmatať, ovoňať, či pritúliť k srdcu, ak nás poteší - tak ako to vie dobrý priateľ.

Čiže ste v knižnici spokojní s návštevnosťou?

Digitálne média a ľahký prístup k informáciám samozrejme ovplyvňujú návštevnosť. Tá sa v posledných rokoch značne znížila, čo však bolo ovplyvnené i rekonštrukciou budovy knižnice a službami v núdzovom režime. Treba zároveň povedať, že knižnice umožňujú prístup k svojim fondom cez on-line katalógy, komunikujú so svojimi čitateľmi cez e-maily a informujú o všetkých svojich aktivitách cez www.stránky. Aj Kysucká knižnica zaznamenáva stále narastajúci počet návštevníkov na svojej internetovej stránke a facebooku, a to má vplyv na návštevnosť.

Deti a seniori však naďalej preferujú osobnú návštevu knižnice. Otváracie hodiny v pracovné dni – okrem stredy -  od 7:00 do 18:00 hod. a v sobotu dopoludnia, dáva možnosť návštevy aj pracujúcim obyvateľom. Teší nás však zvyšujúci sa záujem a návštevnosť mamičiek na materskej dovolenke so svojimi najmenšími ratolesťami a samozrejme návštevnosť seniorov, ktorí majú viac času na čítanie.  Najstaršia čitateľka našej knižnice sa narodila v roku 1925 a najmladší návštevník mal dva mesiace.

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk