Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Detský folklórny súbor na potulkách po Macedónsku

Publikované: 29. 10. 2013 14:15

Detský folklórny súbor Kelčovan, ktorý pôsobí pri Kultúrnom a informačnom centre mesta Čadca, už viac než 40 rokov reprezentuje naše mesto a región Kysúc. Každoročne pripraví desiatky vystúpení doma i za hranicami. Nebolo tomu inak ani tento rok. Zaujímavý denník zo svojej cesty a účinkovania v Macedónsku nám poslali členovia a vedenie súboru.

CESTOVATEĽSKÝ DENNÍK DFS KELČOVAN (z folklórneho leta 2013)

Deň prvý (deti): Po účasti na slovenských folklórnych festivaloch v Zuberci a Terchovej, folklórnom dni vo Vychylovke a Bartolomejskom jarmoku  a Drôtománii v Čadci balíme na týždeň kufre a cestujemedo Macedónska. Po 20 hodinovej ceste s relatívne pokojným a pohodovým prechodom cez hranice konečne vystupujeme z autobusu na viac než len 15-minútovú prestávku. Užívame si prvé kroky na pôde mesta Istibanja, v ktorom sa koná detský medzinárodný folklórny festival (MFF) ISTIBANJSKO ZDRAVOŽIVO 2013. V tomto momente nás delí od Čadce presne 1298 km. Prišli sme v predstihu a organizátori nás ešte nemajú rozdelených do rodín. Máme zvláštne pocity, predsa len, bývanie v rodinách, ktorých jazyk neovládame, je pre nás nová skúsenosť. Stojíme pred miestnym kulturákom a čakáme na „ortieľ“. O chvíľu sa otvoria dvere a vychádzajú organizátori festivalu a začínajú nás priraďovať k deckám z miestneho folklórneho súboru KITKA, u ktorých strávime najbližšie dni. Medzičasom sme sa dozvedeli, že deti zo Slovenska sú na festivale obľúbené a preto práve organizujúci súbor si ich berie k sebe domov – v tom momente sme sa mali cítiť význame, ale asi nám to bolo všetkým jedno, skôr sme sa zamýšľali nad tým, do akej rodiny pôjdeme a ako to tam bude vypadať a prebiehať. Rozdelenie do rodín dopadlo celkom fajn, pri uvoľnenej atmosfére opúšťame autobus aj s batožinou a presúvame sa každý k svojej macedónskej rodine. Začíname testovať miestne špeciality. Pri obede a večeri nesmie chýbať zeleninový šalát – kapusta, paradajky, uhora. Vo voľnom čase máme spoločný program celá slovensko-macedónska partia. O zábavu máme postarané už od prvého večera pri miestnom jazere.

Deň druhý (všetci): Dnes večer absolvujeme otvárací ceremoniál MFF ISTIBANJSKO ZDRAVOŽIVO 2013. Doobeda sme navštívili TERAKOTA MUSEUM v meste Vinica, ktoré má vo svojej zbierke terakotové ikony z 5.- 6. storočia n. l. Tie vďaka svojej vzácnosti boli vystavované vo Vatikáne ako prvé exponáty, ktoré nepatrili priamo vatikánskym múzeám. Samotné mesto Vinica patrí medzi najstaršie významné mestá v Macedónsku. Najväčší rozkvet zažívalo za čias byzantského panovníka Justiniána, ktorý ho dal vystavať. Cez mesto viedla významná obchodná cesta, ktorá spájala Jadran s Orientom. Sú tu aj vykopávky starých opevnení, ale tie uvidíme až neskôr. Pred obedom sme mali ešte chvíľu čas a išli sme si zmeniť peniaze. Za jedno euro sme dostali 61 denárov. Ceny sú tu o niečo nižšie než u nás, avšak záleží, čo chceme nakupovať. Na trhu sú ovocie, zelenina, koreniny, med a pár drobností z Číny citeľne lacnejšie než u nás. No napríklad oblečenie v bežnom obchode siaha do nepredstaviteľných výšin. Ale zlato a striebro sa tu celkom oplatí. A ešte víno. Veď predsa ešte v 80-tych rokoch 20. storočia 70% z celkového exportu balkánskeho vína bolo z Macedónska. Zastavili sme sa na kávu a čokoládu v miestnej V.I.P. café. Tak také kvalitné fajnoty sme už dávno nejedli a nepili. Vystúpenie na otváracom ceremoniáli dopadlo obstojne, no všetci cítime, že máme čo vylepšovať. Náš tradičný ľudový tanec sa najviac odlišuje od folklóru ostatných zúčastnených krajín (Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko, Turecko a domáce Macedónsko), preto máme čo robiť, aby to bolo tip-top.

Deň tretí (vedúce súboru a hudba): Doobeda máme voľno, deckám robia program ich rodiny. Dnes pripravujeme slovenský národný večer v moteli, kde sú ubytovaní vedúci a hudby všetkých súborov.  Treba ešte nakúpiť pár surovín potrebných na prípravu našich chutných špecialít ako polesníky, bryndzové jednohubky, chlieb s masťou a pod. Motel sa nachádza asi 45 min. chôdzou od centra mesta. Miestny taxík stojí 1,5 €. Na recepcii majú problém nám ho zavolať. Ideme pešo. Stopujeme. Po 5 minútach stopneme čierny mercedes. Pánovi vysvetľujeme, kde sa chceme dostať a prečo tam chceme ísť. Po nastúpení do auta zisťujeme, že pán je miestny podnikateľ a majiteľ firmy Vincinni, vyrábajúcej sladké a slané pečivo a dezerty, v ktorej zamestnáva 400 pracovníkov a vyváža do 40 krajín sveta. Na Slovensko dodáva produkty pre obchodný reťazec COOP Jednota. Hneď sme našli spoločnú reč. Pán Alexander bol veľmi priateľský a okrem toho, že nám robil spoločnosť pri nákupe v meste Vinica, pozval nás na chutnú kávu a urobil nám exkurziu po jeho firme a výrobných linkách. A teraz príde to najhlavnejšie, stal sa sponzorom nášho slovenského národného večera v Macedónsku. Skoro sme odpadli, bola to náhoda, šťastie, osud? No akokoľvek to nazveme, v danom momente bolo vidno, ako si dokážu miestni uctiť cudzincov. Rozmýšľame, či by sa nám toto stalo u nás, alebo v niektorých západných krajinách. V Macedónsku je cítiť, že etika a pomoc blížnemu má v tamojšej spoločnosti svoje stále miesto. Rýchlo pripravujeme slovenské špeciality, lebo čas vystúpení sa blíži. Máme k dispozícii kuchyňu priamo v moteli. K jej čistote len toľko, že to radšej netreba komentovať :).  Samozrejme s prípravami nestíhame. Aďo ostáva dopekať polesníky a ostatok odchádza na večerné vystúpenie v meste Kamenica. Deti vyzdvihujeme v dedinke Istibajna, kde sú ubytované a spoločne sa presúvame do Kamenice. Mesto je malebné a večer už cítiť chlad jesene. Vystúpenie je oveľa lepšie než na otváracom ceremoniáli. Decká sú na javisku uvoľnenejšie a suverénnejšie. Po vystúpení sa rýchlo presúvame do autobusov a ideme naspäť. Deti domov a my do motela chystať slovenský ochutnávkový stôl. Národný večer máme spojený s Rumunmi. Večer prebieha v priateľskom duchu, striedajú sa krátke školy slovenského a rumunského ľudového tanca. Večer končíme v dobrej multikultúrnej atmosfére pri macedónskom víne.

Deň štvrtý (všetci): Voľný deň. Ľudia z motela majú možnosť navštíviť hlavné mesto Skopje, deťom robí program ich macedónska rodina. Skopje je od Istibanje a Vinice vzdialené cca 120 km. Po macedónskych cestách to trvá približne 2,5 hodiny. Zo slovenskej výpravy sme boli štyria dobrovoľníci, ktorí mali záujem navštíviť mesto z čias starej Byzanskej ríše. No po častých zemetraseniach v tejto oblasti tam toho zo starých antických čias ostalo naozaj málo. V Skopje je počas dňa naplánovaná prehliadka centra mesta, ktoré sa nanovo stavia v tzv. barokovom štýle – každý Macedónec používal tento pojem, no nám sa to veľmi barokové nezdalo. Išlo skôr o napodobeniny románskych stavieb. V Skopje je asi najviac sôch na meter štvorcový na svete, alebo minimálne na Balkáne. Alebo aspoň v Macedónsku. Naozaj na každom kroku. Počas prehliadky mesta sme sa zastavili aj v múzeu matky Terezy. Matka Tereza bola rodáčka zo Skopje a doteraz tam stojí jej rodný dom. Po prehliadke Skopje nás dážď vyháňa opäť smer Istibanja a Vinica. Večer sa všetci spoločne, malí aj veľkí, stretávame na diskotéke, kde strávime 3 hodiny vo víre tanca a hlasnej súčasnej hudby.

Deň piaty (všetci): Dnes doobeda uvidíme archeologické vykopávky vo Vinici, VINICHKO KALE. Ide o nálezisko z čias rímskej ríše, kedy bola oblasť mesta Vinice strategickým bodom starovekých obchodných ciest. Svoj rozkvet postavila na ťažbe a obrábaní kovov, hrnčiarstve a obchode. V krátkom čase sa z oblasti Vinice stalo opevnené mesto s hradom, ktoré zažívalo rušný život aj počas obdobia raného kresťanstva. Z tejto etapy sa tu našli terakotové ikony, ktoré sme mali možnosť vidieť pred pár dňami v múzeu TERAKOTA. Nechýbali ani dobové pohrebiská so svojou typickou pohanskou obradnosťou.  Poobede odchádzame do mesta Berovo, kde nás čaká naše najlepšie vystúpenie. Dopadlo naozaj famózne, malo to šťavu, obrovský kopec energie a bolo odmenené úžasným a dlhotrvajúcim potleskom. Všetci sa z toho tešíme :).

Deň šiesty (všetci): Deň zatváracieho ceremoniálu. Organizátori nám ďakujú a my ďakujeme im. Naozaj nám to bolo fajn. Nove priateľstvá, lásky, kontakty, veľa zážitkov a spoznanie miestnej kultúry. Zatvárací ceremoniál je v plnom prúde. Máme v ňom vyhradených 10 minút. Decká na javisku „makajú“ na jednotku. Všetci sme spokojní. Čaká nás spoločný večer v Moteli. O zábavu sa stará miestna macedónska kapela. Všetci tancujeme macedónske kruhové tance. Máme sa super a zároveň je nám ľúto, že sa to pomaly končí. Užívame si večer...

Deň siedmy (všetci): 11:00, čas odchodu. Slzy pri lúčení nesmú chýbať. Naši milí šoféri ukladajú batožinu do autobusu a my chceme, aby sme tu mohli ostať ešte aspoň ďalších pár dní. Nedá sa. Nastupujeme, cestujeme 20 hodín a sme doma. Eufória a krásne pocity sú v nás stále...

Týmto chceme poďakovať Nadácií Pontis, SLSP Čadca, COOP Jednote, Kysuckým  pekárňam Vilija a rodičom, vďaka ktorým sme sa mohli zúčastniť tohto festivalu.

Členovia a vedenie DFS Kelčovan.

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk