Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Pozvánka na vernisáž výstavy jubilujúceho výtvarníka Miroslava Cipára

Publikované: 28. 01. 2015 08:00

Významný slovenský maliar, ilustrátor a grafik a vzácny človek, rodom Kysučan, Miroslav Cipár, sa 8. januára t. r. dožil krásneho životného jubilea. Ako poctu tejto významnej umeleckej osobnosti pripravila Galéria Čadca výstavu jeho diel, ktorá predstaví autora najmä ako maliara. V rámci výstavy, ktorá prezentuje najnovšie Cipárove diela (2013, 2014) môžu návštevníci obdivovať veľkorozmerné plátna i obrazy menších rozmerov. Výnimočne, ako pocta rodnému kraju, bude na výstave prezentovaný aj nesmierne sugestívny monumentálny obraz s jednoduchým názvom Sem, do ktorého majster Cipár pretavil svoje spomienky na tragickú udalosť spred 70 rokov, kedy bolo na Semeteši na popravu odsúdených 22 mužov. Jediným, ktorý si zachránil život, bol práve autorov otec Štefan Cipár. Obraz na výstavu zapožičala Galéria mesta Bratislavy. Návštevníci môžu tento obraz obdivovať do 10. februára, nakoľko potom putuje na ďalšiu výstavu. Veríme, že si túto jedinečnú príležitosť nenecháte ujsť.

Vernisáž výstavy akad. maliar Miroslava Cipára sa uskutoční v piatok 30. januára 2015 o 17.00 hod. v Galérii Čadca – Mestský dom. Srdečne Vás pozývame.

Výstava M. Cipára potrvá do 2. apríla 2015.

Biografia

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 vo Vysokej nad Kysucou – Semeteši. Patrí medzi najvšestrannejších slovenských umelcov – venuje sa maľbe, voľnej grafike, knižnej ilustrácii. Dizajnu, monumentálnej a značkovej tvorbe, tvorí sochy, divadelné výpravy aj kreslené filmy. Absolvoval štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte UK Bratislava a neskôr aj grafiku a monumentálnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku. Je spoluzakladateľom bratislavského bienále ilustrácií detských kníh (BIB), pracovne pôsobil aj v Indii ako expert Children´s Book Trust. Pôsobí ako člen domácich i medzinárodných porôt (IBA Lipsko, Bienále Brno, Bienále ilustrácii Bratislava) a vedie mnohé výtvarné workshopy. Realizoval mimoriadne oceňované logá – BHS, GMB, BIB, SNG. Popri výstavách na Slovensku samostatne vystavoval v zahraničí v Prahe, Havane, Paríži, Osake, Kobe, Tokiu, Berlíne, Kolíne na Rýnom, Washingtone, Daytone, New Delhi, Londýne atď. Je zakladajúcim členom Clubu grafikov v Bratislave. V roku 1989 stál pri zrode VPN, bol jednou z hlavných osobností nežnej revolúcie. Patrí k zakladateľom Kysuckej galérie. Celý život sa venuje aj práci s amatérskymi maliarmi. Na domácej i zahraničnej pôde získal mnohé ocenenia – vydavateľské ceny, zlatú a bronzové medaily IBA Lipsko (1070, 1977, 1989), zlaté medaily Bienále ilustrácií Bratislava (1973, 1977), je viacnásobným držiteľom Ceny ministra kultúry za najkrajšiu knihu roka, Ceny Ľudovíta Fullu, Premio Grafico, Bologna, Európskej ceny Univerzity v Padove. Mimoriadne si cení Zlatého orla z Festivalu najkrajších kníh sveta v Nice. V roku 2001 získal Cena primátora Bratislavy, je vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra I. triedy. S manželkou Vilmou žije v Bratislave, má dve deti a štyri vnúčatá.

V roku 2013 vyšla v Karmelitánskom nakladateľstve pôvabná knižka s názvom Počmáraný život – rozsiahly rozhovor Miroslava Cipára s novinárkou, čadčianskou rodáčkou Martinou Grochálovou. Miroslav Cipár v nej okrem iného hovorí, že „písmo sa stalo požehnaním i prekliatím jeho života.“ Táto myšlienka sa stala grafickým mottom knihy.

V roku 2015 vytvoril a daroval mestu Čadca originálne logo Galérie Čadca.

Napísali o M. Cipárovi

Kysučan Miroslav Cipár

Kysuce majú šťastie, že osada Semeteš je na našej strane Javorníkov. Nebyť toho, neboli by sme mohli zaradiť slávneho rodáka stamodtiaľ medzi Kysučanov. Radi by si ho prisvojili a viackrát sa o to aj pokúšali Žilinčania. No Miroslav je presvedčený, že „príťažlivosť domova je úplná a zásadná“. Vďaka tomu , že pojem domova rozšíril na celý rodný kraj, môžeme teraz s vďakou hovoriť o jeho nespočetných prejavoch tejto rodáckej príslušnosti. Sám som toho bol svedkom a účastníkom počas svojho pôsobenia v Kysuckej galérii od jej zakladania, kde patril medzi prvých iniciátorov a darcov svojich diel, ktoré tvorili jej základinu. Po jej založení som ho mnohokrát navštevoval v jeho dome pod Slavínom, vždy so zoznamom úloh, pri riešení ktorých som sa vždy mohol spoľahnúť na jeho podporu, najmä pokiaľ išlo o kontakty so známymi osobnosťami, ktoré mohli pomôcť. Keď som prišiel k nim, sadli sme si spolu a pri káve, ktorú nám pripravila pani Vilma, sme preberali „domáce úlohy“, ktoré bolo treba vyriešiť pre ďalší chod galérie. Bol pre nás neoficiálnym patrónom, oporným stĺpom našej ustanovizne. Zaslúžil sa významne aj o záchranu umeleckých diel po našom spoločnom priateľovi Františkovi Hüblovi, ktoré sme neskôr odkúpili do galerijného fondu a teraz sú základom jeho stálej galérie v rodnom Krásne nad Kysucou. Miroslav sa stále vracia aj so svojimi výstavami na Kysuce , nehľadiac na to, že sú predsa len menej atraktívne ako veľkomestá v Indii, Číne, Amerike, alebo v európskych krajinách. Keď som vlani navštívil jeho veľkolepú jubilejnú výstavu v Bratislave, v duchu som blahorečil tomu, že ho môžeme považovať za svojho rodáka. A dnes mu to môžeme „doma na Kysuciach“ opäť iba potvrdiť so želaním, aby svojimi dielami naďalej obohacoval náš život a svojím príkladom inšpiroval nasledovníkov.

Rudo Gerát

Miroslav Cipár bol už počas mojich štúdií, začiatkom osemdesiatych rokov, legendou slovenského výtvarného umenia. Jeho logá, ilustrácie, grafická i ďalšia tvorba sa zaraďovali medzi výkvet toho, čo sa v danej dobe na našej výtvarnej scéne dialo. Samozrejme, poznal som ju a aj samotný autor sa občas mihol na miestach, ktoré som postupne objavoval . Vždy som ho slušne a úctivo pozdravil a on mi s úsmevom odzdravil. Ako maliara som ho nepoznal takmer vôbec. Niektoré z jeho obrazov som o dobrých pár rokov neskôr videl v galérii NOVA, neskôr v Danubiane. Zdá sa mi, akoby to bolo včera, ale v skutočnosti viac ako pred rokom som dostal ponuku napísať o jeho obrazoch monografiu. Váhal som, ale potom som začal navštevovať jeho ateliér a uvedomil som si, že zažívam niečo výnimočné. Sledoval som tu boj umelca, ktorý býva často márny. Imponovala mi jeho odvaha a neskoré veľké syntetické maliarske dielo, pomenovanie toho, čo už bolo, hľadanie.

Ivan Jančár

Na jeho tvorbu mali vplyv niektorí svetoví výtvarníci, okrem iných Američan lotyšského pôvodu, Mark Rothko, Švajčiar Paul Klee a predovšetkým, ako sám hovorí, šaman a kúzelník Španiel Antoni Tapies. Cipár uznáva tiež veľké osobnosti slovenskej moderny Rudolfa Filu a nezabudnuteľného maliara a filozofa Milana Paštéku. Na rozdiel od iných výtvarníkov priznáva vplyv iných osobností na svoju tvorbu. Maľovanie je preňho úžasné dobrodružstvo, rozkoš, ktorú z jeho obrazov cítiť. Sám hovorí, že najlepšie diela ešte vzniknú. Akoby odmietal starnúť. Maľuje trojmetrové plátna s elánom a bravúrou. Okuliare nepotrebuje. Pohybuje sa s mladíckou pružnosťou, celkom sa čudujem, že nebehá maratóny, je to prosto živel!

Jan Kukal

-----------------

Galéria Čadca bola slávnostne otvorená ako nový kultúrny priestor mesta 10. mája 2013. Doposiaľ pripravila deväť výstav. Predstavila tvorbu slovenských autorov Ondreja Zimku, Gustáva Švábika, Vladimíra Kompánka, Ivana Köhlera, Jozefa Mundiera a jeho dcéry Veroniky, Pavla Mušku, Miroslava Cipára a poľského maliara a grafika Michala Kłisa. Osobitým typom výstavy bola expozícia nazvaná Kysuce v písomných pamiatkach, Písomné pamiatky na Kysuciach, v rámci ktorej boli vytavené vzácne historické dokumenty a artefakty dokumentujúce históriu Čadce a Kysúc. Okrem výstav pripravuje galéria rôzne tematické podujatia venované výtvarnej tvorbe a umeniu. Bránami galérie prešlo do dnešných dní takmer 3500 návštevníkov. Garantmi a organizátormi výstav sú Mesto Čadca a Kultúrne a informačné centrum mesta Čadca.

Galéria sídli spoločne s informačným centrom v priestoroch Mestského domu v Čadci a je otvorená v pondelok – piatok od 8.00 do 16.00 hod. Vstup je voľný.

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk