Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Viac informácií

Súhlasím

Predvianočná atmosféra v Galérii Čadca. Pozvánka na vernisáž výstavy SÚZNENIE.

Publikované: 07. 12. 2018 10:30

Milí priatelia, priaznivci výtvarného umenia, milovníci krásy, zažite s nami jedinečnú predvianočnú atmosféru v našej mestskej galérii. V piatok 7. decembra 2018 o 17.00 h vás pozývame do priestorov Galérie Čadca na vernisáž netradičnej výstavy nazvanej SÚZNENIE. Vystavené diela pochádzajú zo súkromnej zbierky z autorskej dielne známych slovenských sochárov Juraja Hovorku a Jozefa Hobora. Popri nich ozdobí výstavnú sieň aj 14 originálnych obrazov, autormi ktorých sú poprední slovenskí maliari O. Zimka, M. Paštéka, V. Hložník, V. Hložníková, M. Mravec, Ľ. Zelina a E. Púček. Obrazy budú darované galérii a Mestu Čadca. Vystavené diela pochádzajú zo súkromnej zbierky. Príďte medzi nás a zažite s nami pekné sviatočné predvianočné chvíle. Tešíme sa na Vás.

Garantmi výstavy sú Mesto Čadca a Dom kultúry v Čadci. Partnerom výstavy je Ing. Jozef Markulják – predseda Správnej rady Kysuckej kultúrnej nadácie v Bratislave. Pri realizácii výstavy odborne spolupracoval akad. sochár Jozef Mundier.

Výstava potrvá do 15. februára 2019. Galéria je otvorená v PO – PIA od 8.00 do 16.00 hod., pre záujemcov a kolektívy aj mimo tohto času. Vstup je voľný.

Plagát k podujatiu

Profily sochárov J. Hovorku a J. Hobora

JURAJ HOVORKA

„Do sochy musíte niečo vdýchnuť, a to vdýchnutie prechádza cez prsty. Keď som bol vo Florencii, bol som veľmi zvedavý na Michelangelovho Dávida. Lenže na námestí je kópia. Keď som neskôr videl originál, bolo to úplne niečo iné. Rozdiely v presune hmoty sú síce iba desatinky milimetrov, ale to je to vdýchnutie umelca, ktorý to dokáže dotiahnuť v reči tvaru. Preto mám najradšej to doťahovanie.“ J. Hovorka

Akademický sochár Juraj Hovorka sa narodil 17. mája 1926 v obci Vikýřovice v českom okrese Šumperk. V rokoch 1951 až 1956 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venoval sa grafike, maľbe a sochárstvu. Jeho tvorba mala dve paralelné línie, monumentálno-dekoratívnu a realistickú.

Patril k staršej generácii uznávaných slovenských sochárov. Vytváral figurálne diela, komorné plastiky i monumentálno-dekoratívne práce určené pre architektúru. Uplatňoval tvarovú štylizáciu, ktorou zdôrazňoval objem, štruktúru, metaforu a lyrickú symboliku.

Spoločne so sochármi Tiborom Bártfayom a Karolom Lackom v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom sa umelec podieľal na vytvorení známej fontány Družba na bratislavskom Námestí slobody. Medzi inými je tiež autorom fontány a vodnej kaskády s názvom Lipový kvet pred budovou Národnej rady SR na hradnom kopci v Bratislave a súsošia Feritova pamäť pred budovou Slovenskej akadémie vied.

Medzi jeho ďalšie sochárske skvosty, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, patria diela Sediaca, Nezistený, Tri priateľky, Fraňo Kráľ, Ufo, Tatranský prameň a ďalšie. Mnohé jeho diela sú súčasťou zbierok slovenských galérií a múzeí a taktiež v súkromných zbierkach.

Žil a tvoril v Bratislave. Rozlúčili sme sa s ním len nedávno, 8. októbra 2018.

JOZEF HOBOR

Akademický sochár Juraj Hobor sa narodil 19. marca 1959 v Prešove. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave odbor kameno-sochárstvo u prof. J. Gavulu (1974 - 1978) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave odbor reštaurovanie plastiky u prof. J. Poruboviča (1979 – 1985).

V rokoch 1985 – 1994 pôsobil ako pedagóg na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave ako vedúci odboru kameno-sochárstva. Od roku 1995 pedagogicky pôsobí na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venuje sa sochárskej tvorbe. Svoje diela tvorí z bronzu, kameňa, striebra. Venuje sa aj tvorbe šperkov. Žije a tvorí v Bratislave.

Hoborove sochy sú často zahalené do hravej formy a aj keď sa v nich odrážajú myšlienky postmoderného sochárstva, vždy čerpajú z oblasti klasického sochárskeho umenia. Osobitý autorský rukopis je inšpirovaný najmä krajinou a záujmom o archeológiu. Charakterizujú ho stély, sarkofágy, nadčasové archetypálne oltáre, pripomínajúce dávne kultové predmety ako odkazy ľudskej pominuteľnosti vo svete vesmírnej nekonečnosti. Výnimočnosť jeho autorského sochárskeho konceptu spočíva aj v schopnosti pretaviť predovšetkým do svojich komorných diel filozofickú metaforu vnímania skutočnosti cez duchovno-poetické paralely vlastného emocionálneho sveta. V jeho tvorbe sa často objavujú miniatúrne, architektonicky úsporne štylizované, rôzne skladané, z bronzu i striebra odlievané plastiky zvieracích i ženských figúr, raz v hravo prítulných, inokedy eroticky vyzývavých pózach. Vtipné názvy pridávajú jeho dielam ďalší rozmer ironicko-sarkastického pohľadu umelca, komentujúceho bežné zážitky všedných dní.

Hoborov vyprofilovaný tvorivý program, neustále rozvíjaný o nové formy umeleckého hľadačstva, má svojou presvedčivosťou a osobitou poetikou dlhodobo pevné miesto v súčasnom slovenskom sochárskom priestore.

Prezentácia nového matičného námestia

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk