Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Jozef Hnitka ostáva v pamäti Kysučanov

Publikované: 14. 02. 2013 10:30

(k storočnici Jozefa Hnitku)

Okrúhle výročia osobností sú príležitosťou k pripomenutiu ich života a diela, ktorými sa zapísali do pamäti súčasníkov. Nie inak je to aj pri osobnosti učiteľa a spisovateľa Jozefa Hnitku, ktorého storočnicu si pripomíname v týchto dňoch, presnejšie 15. februára. K tomuto vzácnemu výročiu vychádza množstvo článkov a spomienok, v ktorých sa opakujú viac-menej známe informácie o jeho rodisku, štúdiu a pôsobení na viacerých učiteľských postoch, medzi inými aj v Čadci. Tu sa začína jeho politická angažovanosť, keď sa aktívne zapojil do prípravy Slovenského národného povstania. To bolo v povojnovom období základom jeho funkcie predsedu ONV. Onedlho však prešiel do Trenčína, kde bol päť rokov riaditeľom Strednej dievčenskej školy. Tam sa dostal do konfliktu s vtedajšou vládnou mocou, ktorá ho pozbavila možnosti ďalšieho pôsobenia v školstve. V roku 1952 sa vracia do Čadce, kde sa stáva prvým riaditeľom novozaloženej okresnej knižnice a neskoršie redaktorom okresných novín. V roku 1955 prechádza opäť do školských služieb na Kysuciach. Ako učiteľ pôsobí ďalších 15 rokov, z toho najviac v Čadci. Po roku 1971 ho však opäť z politických dôvodov zbavujú možnosti učiť. Znovu odchádza do Trenčína, kde pracuje ako kultúrny referent v závode Omnia a neskoršie ako redaktor časopisu Náš kraj až do odchodu do dôchodku. Ako vidno, jeho životná cesta bola tragicky poznačená tým, že sa vytrvalo vzpieral totalitnému režimu, ktorý sa mu za to pomstil.

Pozornosť širokej kultúrnej verejnosti si získal svojím románovým debutom Krížové štácie z roku 1949, v ktorom umelecky zobrazil neľudské praktiky mocipánov v medzivojnovom období na Kysuciach. V tvorivej činnosti pokračoval ďalej, no nebolo mu dopriate svoje diela publikovať. Výber z nich vyšiel až na sklonku jeho života v roku 1991 v zbierke noviel Útek z rakvy. O rok nato zomiera. Jedenásť rokov po jeho smrti vychádza výber z jeho tvorby pod názvom Transfúzia, čím sa mu dostalo zaslúženej satisfakcie.

Svoj dôchodcovský vek prežíval v Čadci. Starší Čadčania si ho pamätajú z častých prechádzok po aleji na nábreží Kysuce, niekedy v osamote, no často aj spolu s manželkou a dvoma deťmi. Túto spomienku nám vlani v jeseni pripomenula jeho dcéra, literárna vedkyňa a spisovateľka Mária Bátorová pri slávnostnom odovzdávaní do užívania obnovenej aleje, predtým napoly zničenej veternou smršťou, o obnovu ktorej sa zaslúžila zakúpením 38 stromcov na jej novú výsadbu. Vďaka tomu nám bude táto aleja natrvalo pripomínať človeka, ktorý počas svojho života vytrvalo a nebojácne vzdoroval nepriazni zlovoľných pomerov.

Rudo Gerát, Spolok priateľov Čadce

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk