Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Lukáš Hanulák: „Umelec by sa nemal stavať na nikoho stranu, potom už nie je objektívny.“

Publikované: 30. 09. 2015 12:30

Scenárista, režisér, otec mladej rodiny a rodák z Čadce.  Žije 25 kilometrov od Bratislavy v malom domčeku, so svojim synom a manželkou.  Krátko po skončení školy  získal významné medzinárodné ocenenie na festivale v Nemecku za film „Otec“. V pomerne mladom veku vhupol do sveta tvorby komerčných seriálov. Ako režisér stál za nakrúcaním známych projektov Panelák,  Vdova,  Odsúdené, Klan, Druhý dych. Pripravuje film o Jozefovi Tisovi, v ktorom sa chce zamerať  na vnútorné napätie bývalého slovenského prezidenta - ako politika a kňaza.  Lukáš Hanulák prišiel nedávno do svojho rodného mesta na svadbu kamarátovi. „Dali“ sme rozhovor pri káve v miestnej kaviarni.  Bolo príjemne.

Ako ďaleko je filmový projekt o Jozefovi Tisovi?

Pracujem na ňom momentálne pol roka, píšem scenár. Predpokladám, že ďalšie dva roky to bude ešte celé trvať.

Ide o film, ktorého zmyslom nebude finančný benefit, skôr naopak. Na realizáciu treba zohnať peniaze.  Čo Vás ženie do takéhoto projektu?

Pocit, aby som mohol pokojne spať.  Je to múza, ktorú treba zrealizovať.  Chcem hovoriť a uvažovať o tom, v akom napätí musel žiť Jozef Tiso. Na jednej strane ho priťahoval život Krista, na strane druhej práve on podľahol volaniu – pokušeniu diabla na púšti. Tým diablom bol Adolf Hitler.  Vypočul jeho volanie. Dostal moc v plnej paráde.

Ako sa charakterizujete Vy sám - ste scenárista, režisér, umelec?

Vnímam sa ako režisér autorských filmov. Píšem si sám scenáre.  V televízii režírujem seriály ...., ale tam som viac menej „inštalatér“. Popri tom mám svoje sny – filmy, na ktoré si píšem scenáre.   Lebo takúto vec môžete málokedy niekomu zveriť. Snáď spolupracovať s nejakým scenáristom, s ktorým máte rovnaký svet a zdieľate s ním rovnaké hodnoty.

Na jednej strane žijete v komerčnom  svete televíznych  seriálov – pásová výroba, o ktorej sa všeobecne vie, že v ňom absentuje  tvorivosť umelca,  na druhej strane  je váš  umelecký svet. Platí, že ten prvý zarába na toho druhého?

Komerčný svet mi umožňuje pol roka pracovať a pol roka nepracovať. Pol roka točím seriály a potom sa venujem svojim snom.

Ako vyzerá práca v seriáloch?  Stereotypné filmárske postupy, ktoré nie sú zväčša tvorivé, ak to trochu preženiem, môžu zabíjať  umeleckú dušu i ducha?

Ale aj tu je tvorivosť  a navyše práca s ľuďmi. Záleží to od toho ktorého projektu. Robil som napríklad Druhý dych alebo Panelák, kde je to všetko už tak veľmi zabehnuté, že človek tam môže priniesť svoje len minimálne. Točíme 12-13 hodín denne, všetko je nasekané, presný plán a ten sa musí plniť. Niečo iné bol seriál Odsúdené, Vdova alebo Aféry – to je typ projektov, ktoré nie sú ateliérové, a aj keď Odsúdené boli, tak sme to točili štýlom ako sa točí film. Na dve kamery, za deň sme nerobili 30 obrazov ale len 12.  Bolo viac času na prípravu a je to i zaujímavejšie prostredie.

Divácky silný seriálový projekt bol Panelák, ktorý bežal šesť rokov.

Ja som do neho vstúpil iba posledný pol rok. To bolo už tak zabehnuté, že tam naraz točili 3-4 režiséri. To bola už manufaktúra – „hydináreň“ (smiech....).

Ako ste sa dostali k práci filmového režiséra komerčných seriálov?

Po štúdiu v roku 2008 som získal na filmovom festivale v Nemecku prvú cenu za autorský film „Otec.“  Potom sa mi otvorili cesty. V momente ako som skončil školu, prišiel seriálový bum a mňa i vďaka filmu Otec obsadili ako asistenta réžie do seriálu v Mene zákona a už po dvoch týždňoch som dostal šancu byť aj režisérom.

Od toho momentu sa pripravoval každé dva mesiace nový a nový projekt a mal som vlastne nepretržite robotu. Po štyroch rokoch som vyhorel. Už ma to nebavilo, síce som mal peniaze, ale čo z toho, keď Vás to nebaví. Odišiel som do Nemecka na štipendium – išlo o filmový projekt, ktorý sa nakoniec nerealizoval, ale bola to dobrá škola.

Ako ste objavili v sebe filmárske remeslo?

To neviem presne ani ja. Skôr som inklinoval k žurnalistike, k fotografii. Rok po skončení gymnázia som našiel inzerát, že v Banskej Bystrici otvárajú ročník na dokumentárnej tvorbe. Študoval som tri roky a potom som prestúpil do Bratislavy na hranú réžiu. Dokument ma až tak nebavil.  Až na škole som prišiel na to, že inklinujem k hranému filmu.

Ste pomerne mladý filmár. Človek dozrieva filmársky spolu s hodnotovým rastom. Ako si získavate vo filmárskom svete rešpekt?

Starší kolegovia, ktorí nás učili na škole – pedagógovia, tam nie je problém. Skôr u niektorých hercov. Tí, ktorí sú v kurze (silné ego), tam sú komplikácie. Obzvlášť keď ste mladý a nikto vás nepozná – potom vznikajú konflikty. Herec – herečka odmietne urobiť niečo, lebo sa nechce zašpiniť, nechce mať modriny na nohách. To sú ale veci, ktoré musí človek preglgnúť. Vtedy sa to láme. Sú dve možnosti. Buď ustúpite a urobíte to inak, alebo idete tvrdohlavo za svojim. Siahol som už po obidvoch verziách.  Je to alchýmia – umenie namiešať to.  Sú často situácie, keď režisér musí byť zlý, aby dostal z herca, čo potrebuje.

Ako rozpoznať kvalitného herca na „pľaci“?

Má v sebe ľahkosť. Už v postoji to vidieť. Niekto je strnulý, niekto je zaseknutý a niekto je úplne uvoľnený. Dobrý herec nesmie hrať.

Existuje v hereckej brandži na Slovensku protekcia pri obsadzovaní do filmových – seriálových rolí?

Samozrejme. Ľudské vzťahy na Slovensku sú založené na protekcii a filmový priemysel nevynímajúc. V komerčnej sfére režisér nerozhoduje o kastingu. Väčšinou sa jedná o zákazky televízií a oni majú svojich hercov. Je predsa vidieť, že niektorí sa objavujú len na Markíze, na Jojke atď. - a každý ďalší projekt, ktorý sa pripravuje, počíta  s nimi. Režisér je tu len ako poradný orgán menších postáv.

Ktorý z týchto komerčných projektov sa Vám najlepšie točil?

Dobrá práca bola pri seriály „Odsúdené.“ Nakrúcanie bolo veľmi náročné, neraz na hrane. Riešili sme existenčné momenty. Prostredie bolo fantastické. Na rozdiel od telenoviel alebo romantických seriálov, kde viete, že to tak nie je, že je to umelé, že tam vždy musí byť mafián, niekto v kóme, potrat atď.

Čo je Vašim lite motivom, filmárskym i životným? Určite je nejaká téma, ktorá vás sprevádza celý život!

Väčšinou sa dá rozpoznať až po niekoľkých rokov tvorby. Ale to, čo mňa fascinuje, je odvrátená tvár života človeka. Démonickosť.

Čo je na nej fascinujúce?  Démonickosť - zlo. Stretnutie so zlom zväčša vyčerpáva.

Ak fungujeme v týchto pojmoch dobra a zla – to znamená, že sa staviame na jednu stranu a umelec by sa nemal stavať na jednu z týchto strán. Už nie je objektívny. Z môjho pohľadu démonickosť  nerovná sa zlo ale to, čo je nevedomé.  Napríklad, pojem dobra spájame výsostne so slovom Boh, ale ja vidím Boha aj za démonickosťou. Človek nesmie súdiť, potom stráca schopnosť hľadať pravdu.

Už sa objavil tento motív v nejakej Vašej tvorbe?

Čiastočne vo filme Otec a teraz to bude vidieť v krátkom filme Dedičstvo. Je to film o kysuckých predkoch, ktorí tu boli pred 100 rokmi.  Pojednáva o vzťahu muža a ženy, o patriarchálnom prístupe a o krutosti muža, keď bola žena len jeho majetkom. V konečnom dôsledku sa motív démonickosti objaví aj vo filme o Jozefovi Tisovi.

Ako súvisí téma démonickosti s Vašou osobnosťou?

Určite ide o vyrovnávanie sa s minulosťou, ktorá bola divoká. Je to i konfrontácia s prostredím, v ktorom som vyrastal – bigotná katolícka výchova, kultúrno – sociálne prostredie, ktoré určovalo, čo sa smie a nesmie. Vyrastal som v prostredí, ktoré ma formovalo pozitívne aj negatívne, ale v podstate sa stále musí človek so svojou minulosťou vyrovnávať. A akákoľvek umelecká činnosť je aj terapeutická aktivita. Takže to, čo dám na plátno mi pomáha, kompenzujem si niečo. Aj keď úplnú rovnováhu človek nemôže podľa mňa na Zemi nikdy dosiahnuť, iba po smrti.

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk