Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií

Súhlasím

Mária Bátorová: Keď idem do Čadce, idem domov

Publikované: 02. 11. 2015 07:41

Vyrastala v Čadci. Je literárnou vedkyňou, spisovateľkou, publicistkou,  vysokoškolskou pedagogičkou. Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry. Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch. Za vedecké a beletristické diela získala mnohé domáce aj zahraničné ocenenia.  Od roku 1989 vydala 14 kníh. Práve jej vychádza  v angličtine  Peter Lang, monografia o Dominikovi Tatarkovi  a poviedky  v nemčine vo viedenskom vydavateľstve. Pred piatimi rokmi jej k životnému jubileu udelili  ocenenie Osobnosť Kysúc. Máriu Bátorovú sme vyspovedali  na diaľku prostredníctvom internetu. Keď sme ju oslovili, bola práve v Petrohrade. Čo vlastne objavuje, po čom pátra literárny vedec?

 

Predmetom jeho bádania je literárna produkcia spisovateľov.  Skúma jednotlivé periódy  – historické obdobia, dielo z hľadiska literárnej teórie  a publikuje literárne kritiky.  V rámci literárnej vedy je veľmi zaujímavé aj odvetvie, ktoré sa volá literárna komparatistika, čiže porovnávacia literárna veda vo vnútri jednej literatúry a v rámci svetovej literatúry.

Literatúra je prepojená na život, preto dobrý vedec neodtrháva svoj výskum literárneho diela  od života.  Pri svojej práci  berie do úvahy autora a jeho kontext (historický čas, v ktorom autor tvoril,  posudzovaný z dobového hľadiska), dielo a jeho kontext (to znamená, preskúmať, kde v rade diel toho jedného autora sa skúmané dielo nachádza a kde sa nachádza v rade diel súčasných, prípadne aj iných autorov iných období a najmä do akého „prostredia“ dielo prichádza) a čitateľa a jeho kontext (bežný čitateľ, ale aj kritik, vedec, atď. so svojím prostredím, dispozíciou )

 

Ako sa človek stane literárnym expertom, čím sa to začína?

Niekto tak, že svoje miesto „zdedí“  povedzme po svojom otcovi alebo matke v SAV, to je však degeneratívny a bezvýznamný spôsob. Začiatky bývajú rôzne: napríklad si profesor všimne výbornú seminárku študenta/ študentky, podchytí schopných, robia u neho diplomovku a potom ich nabáda, aby sa prihlásili na konkurz do SAV na doktorandské štúdium. Učiteľ môže študentovi otvoriť oči, aby videl, že sa v tejto oblasti nikdy nebude nudiť, pretože objavovanie samo osebe je úžasná zábava, no tá prichádza po poriadnej drine a bez nej to nejde. Veda je ako vrcholový šport. Alebo publikujete niečo, napríklad recenziu, ktorá sa čitateľom páči, to vás utvrdzuje v tom, že sa máte takej činnosti venovať. Ohlas je veľká inšpirácia pre ďalšiu činnosť v danej oblasti.

 

Ako sa dá zadefinovať kvalitná literatúra? Čo určuje kvalitu i nekvalitu?

Zdá sa, že kritériá prestali existovať v čase postmoderny, že v literatúre je všetko možné, a to je pravda, ale aj to je len znak postmoderny, ktorá už zaniká. Kvalita literatúry alebo akéhokoľvek umenia sa však dá určiť: kvalitné umenie bez toho, že by  muselo byť schématické, inšpiruje k dobrému, kvalitnému životu. Teda život človeka je taký, akú mal výchovu, čo čítal a číta... Vyzerá to jednoducho a je to tak. Preto spočíva celý život človeka a jeho kvalita na rodine, v ktorej vyrástol.

Aký druh literatúry sa objavuje na našich pultoch. Ako sa vyvíja  slovenská literatúra, z hľadiska obsahu i kvality.

Ak poviem, že prevažuje brak, na ktorom zarába vydavateľstvo, ktoré kvôli zárobku oberá čitateľov nielen o peniaze, ale aj o vkus a o kvalitu zážitku z umenia, bude to pravda, no na tomto procese sa zúčastňuje každý čitateľ sám a sám si za to môže, že kupuje brak. To závisí od toho, ako si človek sám seba váži. Pravda je, že predavači v kníhkupectve nevedia poradiť. Predávajú tie knihy ako zemiaky... Kedysi bol v Čadci v kníhkupectve, ak si to dobre pamätám, pán Hargaš, ktorý vedel o každej knihe, ktorú tam mal, vyznal sa a vedel poradiť aj mimo oficiálnych referencií.

Čím sa líši súčasná slovenská literatúra napríklad od nemeckej?

Asi len tým, že je väčšia, pretože je to väčšia zem.

Majú mladí ľudia záujem o expertne - vedecké štúdium literatúry? Dá sa na Slovensku uživiť ako literárny expert?

Áno, v Ústave svetovej literatúry SAV dlhé roky vediem a garantujem doktorandské štúdium s dlhodobo vynikajúcimi výsledkami. Môžeme zobrať dvoch, no hlási sa nám vždy raz toľko ba aj viac študentov. Celkovo ich mávame šesť až deväť. Uživiť sa tým dá, ak nechcete zbohatnúť, ak chcete povedzme len kvalitne žiť. Nenudiť sa v  práci a tvoriť.

Aký lite motive sa objavuje vo vašich dielach?  Čo Vás sprevádza v textoch, aká téma?

Vo vede ma lákajú tabuizované témy, teda tie, ktoré neboli pre nejakú príčinu spracované, o ktorých sa mlčalo. Venujem sa literatúre konca 19. storočia, to znamená vzniku moderny (odvtedy sa počíta jeden z jej medzníkov) a 20. storočiu, teda moderne v monografiách a súčasnej literatúre, najmä v kritikách – recenziách.

V beletrii je to oblasť medziľudských a rodinných vzťahov.

V  publicistike spoločensko-politické témy.

Akú literatúru čítate vo voľných chvíľach, aké žánre a obsahy si vyberáte?

Ja nemám voľné chvíle, pretože projekty vyťažujú môj čas aj  soboty a nedele. Okrem toho práca na univerzite mi zase nesie na stôl seminárne práce, bakalárky, diplomovky ... Ale s čítaním to je tak, ako so svalmi, duša si pamätá, čo jej bolo oporou, aby deň vládal ísť hladko a podľa predstavy, čiže deň sa u mňa začína čítaním písma a krátkych textov, ktoré pomôžu koncentrovať sa na povinnosti dňa. Potom je to odborná literatúra alebo analýzy aktuálnych textov, na ktorých pracujem, ďalšia časť je samotné písanie. V poslednom čase viac odborné. Beletriu píšem len cez dovolenky, a aby som sa „nakopla“, spomeniem si pred písaním na otcovu radu, keď som sa mu sťažovala, že mi niekedy písanie nejde: „Prečítaj si niečo z vlastných poviedok, aby si naskočila do vlastného rytmu“. Mal pravdu, táto, zrejme jeho vlastná skúsenosť, sa mi vždy potvrdí.

Svoje detstvo ste prežili  v Čadci, ale dnes pôsobíte mimo nej. S čím sa Vám toto mesto spája, s akými spomienkami?

Pri mojom spôsobe práce a života sa musím sústreďovať na prítomnosť, inak by som to všetko nemohla zvládnuť: niekoľkodomé činnosti v profesii a spisovateľských organizáciách, rodina – teda činnosť domácej panej – hostiteľky, manželky, štvornásobnej starej mamy... Ak myslím na Čadcu, tak sú to najmä udalosti posledných rokov. S vďačnosťou myslím na toto mesto, kde som vyrástla, pretože si všimlo moju prácu a ocenilo ju veľkou poctou Osobnosť Kysúc, ktorú si veľmi vážim.

No Čadca bola základ. Tu som sa vo vlastnej rodine naučila žiť tvorivo, naučila som sa vážiť si ľudí, ktorí vedeli odovzdávať svoje vedomosti a mali názor, a nebáli sa ho prezentovať. Detstvo bolo z objektívnych príčin dosť namáhavé, no v pozorovaní, ako zvládali rodičia mnohé situácie, ako držali rodinu obidvaja pokope, vždy ochotní pomôcť, v tom vidím aj moju terajšiu rodinu a v tom mi ostali príkladom. Pravdaže, ľudia neodpustia úspech, a tak občas počujem aj nejaké klebety, ktoré sa šíria a sú vymyslené, alebo s negatívnym posunom. Mestu môjho detstva vďačím aj za to, že už vtedy som sa naučila, nevšímať si to. Keď idem do Čadce, idem naozaj domov, aj keď sú tam už len hroby rodičov a príbuzných.

PRIMÁTOR MESTA

KONTAKT

Adresa
Mestský úrad Čadca
Námestie Slobody 30
022 01 Čadca
Slovenská republika
Stránkové hodiny
Pondelok
8.00 - 15.30
Utorok
8.00 - 15.30
Streda
8.00 - 16.30
Štvrtok
nestránkový deň
Piatok
8.00 - 14.30
Telefón a fax
T: +421 41 430 22 12
F: +421 41 430 22 18
sekretariat@mestocadca.sk