Presunúť na hlavný obsah

Jozef Banáš: Kysuce – najmä čadčiansky Podzávoz, sú pre mňa mágiou...

Kultúra

V polovici decembra navštívil Jozef Banáš Kysuckú knižnicu v Čadci. Čitateľom a svojim fanúšikom predstavil novú knihu Dementi. Po skončení besedy sme sa s ním stretli a položili mu pár otázok.

Ako ste sa dostali k písaniu, kedy ste prvýkrát prišli na to, že by ste mohli napísať knihu?

Už ako žiak základnej školy som vynikal v písaní slohových prác, vytvoril som dokonca zopár básní, každý týždeň som vláčil domov z našej obvodnej ľudovej knižnice knihy nielen detské, ale aj Turgeneva, Daudeta, Dumasa, Balzaca, či cestopisy. Kniha ma proste fascinovala. Neskôr som vyhral niekoľko televíznych súťaží o pôvodný scenár, čo ma povzbudilo do profesionálneho písania. Spisovateľom na voľnej nohe som sa stal až v pokročilom veku, keď mi vyšiel prvý bestseller Idioti v politike v roku 2007.

Vyjadrujete sa k spoločensko - politickým témam, zväčša ostro. Dokážete svojim štýlom, ale i obsahom mnohých zdvihnúť zo stoličky. Je vedomý takýto štýl, s cieľom zaujať, pritiahnuť čitateľa  alebo veci prosto píšete ako cítite?

Nemám ambíciu niekoho písaním dvíhať zo stoličky. Tých, ktorých však dvíham, je viac ako dosť, ale to je ich problém. Vždy som mal priamy spôsob komunikácie a písanie je len komunikácia. Čitateľ veľmi rýchlo spozná, či máte pri písaní srdce na dlani alebo špekulujete. Ak odhalí vašu neúprimnosť, viac vašu knihu neotvorí. Vysoké predajné čísla mojich kníh svedčia o tom, že čitatelia mi dôverujú.

Svojho času ste sa politicky angažovali. Čo Vám sedí viac, literatúra alebo politika?

Každá práca, ktorú som robil mala pre mňa zmysel, vrátane môjho poslaneckého obdobia. Jedno volebné obdobie v NR SR však vrchovato stačilo. Ako spisovateľ sa cítim neporovnateľne lepšie a dôstojnejšie ako politik.

Vaše korene siahajú na Kysuce. Aký je Váš dnešný vzťah k tomuto regiónu. Čo môže podľa Vás ponúknuť Slovensku?

Kysuce – najmä čadčiansky Podzávoz, rodisko  môjho otca, sú pre mňa mágiou, miestom môjho detstva. Neuveríte, ale o babičkinej drevenici, ktorá, žiaľ, už existuje len na môjmu srdcu najkrajších fotografiách, sa mi často sníva. Aj v ostatnej knihe – Dementi sa ku Kysuciam vraciam niekoľkokrát. Na mieste Kysučanov by som sa venoval bioprodukcii, pestovaniu potravín bez chémie. V dnešnom rušnom svete sa pokoj zapadnutých kysuckých dolín môže stať miestom meditatívnej turistiky.

Každý človek sa rodí na tento svet s darmi, aby potom mohol vytvárať hodnoty v prospech rodiny, spoločnosti. Aké sú Vaše talenty, v čom  sa cítite doma, v čom je Vaše poslanie?

Goethe vraví, že talent je daný na desať percent od Boha a na deväťdesiat si musíte úspech tvrdo odpracovať. Základ môjho úspechu možno spočíva v tom, že mám vysokú mieru sebadisciplíny. Ale bez disciplíny a viery človek nedokáže nič.

Čo by ste zaželali Čadčanom do ďalšej etapy - nového roka?

Čadčanom želám to, čo ich očividne trápi najviac – dobudovanie tranzitných ciest cez mesto tak, aby sa splnil tajný sen Čadčanov – prepojiť Námestie slobody pred Mestským domom do jednej nádhernej pešej zóny s parkom, cez ktorý by zurčal potok smerujúci od Husárika do Kysuce. Pekný sen, nie?