Presunúť na hlavný obsah

Zomrela popredná slovenská výtvarníčka Remigia Biskupská

Kultúra

V stredu 1. februára 2017 vo veku 89 rokov odišla spomedzi nás vzácna žena, popredná slovenská výtvarníčka a umelecká šperkárka Remigia Biskupská, nositeľka mnohých uznaní a ocenení, ktorú mnohí nazývali aj prvou dámou drotárskej krásy. V uplynulom roku jej bola v Čadci udelená Pocta Karola Guleju za celoživotnú výnimočnú tvorbu v oblasti drotárskeho umenia a šperkárstva. Ocenenie v mene svojej babičky prevzala z rúk Miroslavy Pijakovej – správkyne Kysuckej kultúrnej nadácie a primátora Čadce Milana Guru jej vnučka – Olívia Biskupská. Udeľovanie tohto ocenenia bolo súčasťou slávnostného nedeľného programu Bartolomejských hodových slávností (28. augusta 2016). Galéria Čadca pri tejto príležitosti od 26. augusta do 9. septembra 2016 prezentovala vo svojich priestoroch aj jedinečné šperky R. Biskupskej zo zbierok Považského múzea v Žiline.

Posledná rozlúčka so zosnulou sa bude konať v pondelok 6. februára 2017 o 13.30 hod. na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Česť jej pamiatke.

Remigia Biskupská, rod. Kubačková

Významná slovenská umelecká šperkárka a maliarka Remigia Biskupská sa narodila 8. mája 1927 v Ružomberku. Študovala na strednej knihovníckej škole a na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1961 – 1976 pracovala ako vedúca oddelenia záujmovej umeleckej činnosti v Krajskom osvetovom stredisku v Bratislave. Hoci jej umelecké začiatky sa viazali k maľbe, neskôr sa jej hlavným výtvarným materiálom stal drôt.

Remigia Biskupská ako prvá posunula drotárstvo od remesla k umeniu v oblasti šperku, na čo neskôr nadviazali a v súčasnosti stále viac nadväzujú všetky ďalšie generácie.

V umeleckej výpovedi Remigie Biskupskej sa snúbila originalita technológie a vytríbený výtvarný výraz spojený s myšlienkovou hĺbkou. Autorka vo svojich dielach odrážala estetické cítenie, myslenie a bohatý pocitový svet človeka žijúceho na konci druhého a na začiatku tretieho tisícročia. Do diel vkladala trvalé hodnoty osobitej a vzácnej životnej filozofie, ktorá sa u nej spájala s pozitívnym myslením a potrebou harmónie.

Remigia Biskupská svojou bohatou celoživotnou tvorbou povýšila princípy tradičného slovenského ľudového remesla na originálne umelecké diela plné ornamentálnej virtuozity, dramatických dynamických útvarov a liniek obohatených o iskrivé vodopády polodrahokamov a neskôr aj o masívne solitéry jantárov, achátov a chalcedónov. Autorka však nezostávala len v dekoratívnej polohe, ale otvorila cestu aj k myšlienkovo bohatému abstraktnému šperku výsostne moderných a originálnych kompozícií.

S drôtom začala pracovať ako jedna z mála umelcov už v prvej polovici 60-tych rokov, v čase, keď tento materiál bol v slovenskom výtvarnom umení pomerne zriedkavý a v oblasti umeleckého šperku ním netvoril nikto. V celej svojej tvorbe viazala drôt a vytvárala svoje šperky ručne, starobylou drotárskou technikou klieštikov a nožničiek. Bola prvá a počas viac ako dvoch desaťročí na Slovensku jediná žena, ktorá si vybrala neľahkú, no objavnú a úspešnú cestu hľadania výtvarných možností drôtu v šperkárskej tvorbe, ktorú doviedla k tvarovej a umeleckej dokonalosti, čím otvorila cestu a inšpirovala mnohých ďalších nasledovníkov.

Pre úplnosť treba dodať, že princípy a technické zručnosti objavené pri tvorbe pani Biskupská ochotne rozdávala aj ďalej a podporovala mnohých nasledovníkov v rôznych krúžkoch a iných aktivitách. Bola spoluzakladateľkou drotárskeho krúžku DŽAREK a dlhodobo viedla  záujemcov o túto techniku v priestoroch domu QUO VADIS.

V spolupráci s výtvarníčkou Ľudmilou Purkyňovou sa s kolekciami osobitých šperkov podieľala na  kostýmovej výprave Shakespearovej drámy OTHELLO v SND a španielskych renesančných golierov a doplnkov v televíznej inscenácii hry Calderona de la Barcu ŽIVOT JE SEN.

Jej tvorivá osobnosť sa prejavila aj v ďalších umeleckých odboroch, ako je maľba technikou pastelu, ktorou stvárňovala najmä baladickú liptovskú krajinu. Zručnosť a kreatívnosť preukázala aj pri pečení medovníčkov tradičnou technikou, ale s inovovanými, nápaditými vzormi. Spolu s vydavateľstvom Mladé letá vydala tiež knižku - leporelo pod názvom BETLEHEM, vytvorenú nafotenými scénkami medovníkových postavičiek z pesničky Pásli ovce valasi, spolu s originálnym receptom na medovníčky, ktoré každoročne pred Vianocami piekla a zdobila so svojimi žiačkami na stretnutiach v Quo vadis.

Remigia Biskupská mala na konte okolo 80 výstav doma i v zahraničí, jej diela vlastnia vrcholné inštitúcie ako Slovenská národná galéria a Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum v Bratislave, Považské múzeum v Žiline ako aj mnohí súkromní zberatelia, umelci a osobnosti v SR i v zahraničí. Šperky pani Biskupskej boli Kanceláriou úradu vlády darované ako oficiálne dary viacerým osobnostiam ako napr. prvej kozmonautke Valentine Tereškovovej, afgánskej kráľovnej Humaire, japonskej princeznej Mičiko, manželke prezidenta L. Svobodu a veľvyslankyniam SR pani Lumierovej a Mitrovej. Pani Biskupská bola držiteľkou viacerých čestných uznaní a vyznamenaní na poli kultúrno-osvetovej práce a umeleckého šperku, z ktorých najvýznamnejším je Pocta Ministra kultúry SR za celoživotnú jedinečnú drotársku a šperkársku tvorbu (2007). V roku 2012 pri príležitosti retrospektívnej výstavy v rodnom Ružomberku jej bolo primátorom udelené Čestné občianstvo mesta Ružomberok.

Bohatý a inšpiratívny život výtvarníčky Remigie Biskupskej je zdokumentovaný aj v knižnej monografii pod výstižným názvom VODOPÁD KRÁSY – drôt a farby v rukách Remigie Biskupskej.