Presunúť na hlavný obsah

Genfiho píšťalka navždy stíchla

Kultúra

Len nedávno sme sa rozlúčili so známym  folkloristom Jozefom Vráblom a prišla ďalšia smutná správa. V piatok 28. mája, práve v deň svojich  79-tych narodenín, nás navždy opustila ďalšie výnimočná osobnosť kysuckého kultúrneho života – pán Bartolomej Gernát, popredný slovenský výrobca ľudových hudobných nástrojov, inštrumentalista a folklorista, pôvodom východniar a z vôle osudu Kysučan.

Narodil sa 28. mája 1942 v obci Krivany v rodine muzikanta a vyznávača ľudovej kultúry. Lásku k piesni a hudbe si priniesol aj na Kysuce a spoločne s manželkou Evou a neskôr aj synom Andrejom ju napĺňal a odovzdával po celé desaťročia. Bol dlhoročným členom a sólistom folklórneho súboru Kysučan, dlhodobo spolupracoval aj s detským folklórnym súborom Kelčovan. Ako sólista precestoval s oboma súbormi mnohé krajiny a absolvoval desiatky jedinečných vystúpení na domácej i zahraničnej pôde. Tlieskali mu stovky nadšených divákov a milovníkov ľudovej hudby a piesní. 

V Čadci sme ho mali možnosť každoročne vídavať a obdivovať jeho umelecký kumšt počas mnohých folklórnych a spoločenských programov či už v Dome kultúry alebo v rámci Bartolomejských hodových dní. Jeho vystúpenia nikdy nechýbali ani na tradičných Beskydských slávnostiach v Turzovke, kde žil so svoju rodinou, na Goralských slávnostiach v Skalitom či na Folklórnom festivale v Ochodnici. Tlieskala mu Východná, Detva, Terchová a mnohé ďalšie folklórne festivaly. Spoločne so synom nahral aj zvučku pre prestížny medzinárodný filmový festival Etnofilm Čadca.

Viac než 30 rokov sa venoval aj výskumu, spracovaniu a výrobe hudobných nástrojov a detských zvukových hračiek. Fujary, gajdy, fujary trombity, koncovky, pastierske rohy, pastierske píšťaly, handrárske píšťaly, gajdice, biče, rapkáče, pukačky, mlynčeky a ďalšie – mnohokrát vylepšené jeho vlastnou invenciou – boli ozdobou aj mnohých súťaží a výstav. A práve ich remeselným zhotovovaním a umeleckým zdobením sa zaradil medzi významných tvorcov Kysúc nielen v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle. Bol viacnásobným laureátom a držiteľom najvyššieho ocenenia – Certifikátu Instrumentum Excellens v rámci vrcholnej slovenskej  súťaže pre výrobcov ľudových hudobných nástrojov, ktorá sa každoročne koná počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Prístup Bartolomeja Gernáta k výrobe nástrojov v sebe snúbil vysoké odborné poznanie, mimoriadnu remeselnú zručnosť a jedinečnú symbiózu ducha a matérie. 

Kysucká kultúrna nadácia mu ako uznanie a poďakovanie za jeho celoživotné dielo udelili čestný titul a ocenenie Osobnosť Kysúc za rok 2009.

V jednom rozhovore na otázku ako sa zo Šarišana stal Kysučan, odpovedal.

„Po skončení základnej školy v Krivanoch, po stavebnej priemyslovke v Prešove a dvojročnej základnej vojenskej službe som sa cez Banskú Bystricu, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Námestovo a Žilinu, ako slobodný stavbár, dostal až na Kysuce – do Turzovky, kde mi učarila Eva, rodená Zimková, a tu sa skončila moja sloboda. Postavil som dom, zasadil niekoľko stromov a mám dvoch synov a dcérku. Rodina v Krivanoch bola spevavo-tvorivo založená. Narodil som sa ako šieste, posledné dieťa. Otec s Jankom hrali na husle a mali v dedine vlastnú muzičku. Celá rodina vystupovala v miestnej folklórnej skupine. Do vienka od svojich rodičov som dostal určité vlohy, najmä však vzťah k ľudovej kultúre. Aj Krivany boli prostredím so živou ľudovou kultúrou. Tam som sa priúčal, odkukával, napodobňoval starších bratov a otca, tam som začal stružlikať moje prvé píšťalôčky.
Kysuce? Úžas! Koľko dolín, toľko nárečí, koľko vŕškov, toľko piesní, čo pľac, to iný zvyk...

A ľudia? Vzácni, nesmierne spevaví a tvoriví. Stretnutie, prevzatie posolstva od Jantoša – výrobcu fujár trombít a lieskových štiepaných píšťal, od Paluchovej – výrobkyne koncoviek a inštrumentalistky, od Straňavského – výrobcu huslí (valovcov-korytiek) a vynikajúceho muzikanta... Musel sa vo mne vytvoriť ten prepotrebný kysucký element, čo dáva možnosť nazrieť do tej trinástej komnaty poznania a stotožnenia sa s Kysučanmi, s ich rytmom a tempom, s ich radosťami i žiaľom, s ich hudobným myslením a cítením.
Nuž, moje drahé Kysuce!“

Ďakujeme za tieto krásne slová. Ďakujeme za vzácne chvíle, ktoré sme mohli stráviť v prítomnosti tohto vzácneho a láskavého človeka. Ďakujeme za priateľstvo, ktoré nám venoval, ďakujeme za jeho múdrosť, za jeho humor, šibalský úsmev a statočnosť. Ďakujeme za jeho ľudskosť a lásku k nášmu ľudovému umenie a regiónu. Bude nám nepochybne veľmi chýbať. V pamäti nám navždy zostanú zvuky jeho neodmysliteľnej vernej družky – píšťalky... 

Zbohom, Genfi, česť Tvojej pamiatke.

Rozlúčka s Bartolomejom Gernátom sa uskutoční v pondelok  31. mája 2021 v Krematóriu v Žiline.