Presunúť na hlavný obsah

Odišiel výnimočný človek a umelec – svetový Kysučan – Miroslav Cipár

Kultúra

V pondelok 8. novembra 2021 spomedzi nás odišiel vzácny človek a výnimočný umelec – roduverný Kysučan, maliar, grafik, ilustrátor – Miroslav Cipár. Osirel jeho útulný ateliér, onemeli jeho čarovné ceruzky, kľukatá čiara jeho života splynula s nekonečnom. 

Celá kultúrna a umelecká obec smúti. Zanechal po sebe mnohostranné, nesmierne kvalitné výtvarné dielo. Mohli sme ho obdivovať v rámci nespočetných výstav doma i v zahraničí. Bol nielen slovenský, bol európsky, bol svetový. Nenahraditeľný. 

Bol však aj mimoriadne dobrým, múdrym, skromným a láskavým človekom. Jeho pohostinnosť, priateľskosť, jeho vždy otvorené dobré srdce, zmysel pre pravdu, slobodu a ľudskú dôstojnosť nám budú veľmi chýbať. 

Jeho umelecká tvorba bola viackrát prezentovaná aj na pôde jeho rodných Kysúc. Galéria Čadca si majstra Cipára uctila výstavou unikátnych malieb pri príležitosti jeho 80. narodenín (2015). Pri tejto príležitosti vytvoril a daroval našej galérii originálne logo.

Vďaka Vám, majstre, česť Vašej pamiatke! 

MIROSLA CIPÁR sa narodil 8. januára 1935 vo Vysokej nad Kysucou – Semeteši. Patril medzi najvšestrannejších slovenských umelcov – venoval sa maľbe, voľnej grafike, knižnej ilustrácii, dizajnu, monumentálnej a značkovej tvorbe, tvoril sochy, divadelné výpravy aj kreslené filmy. Absolvoval štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte UK Bratislava a neskôr aj grafiku a monumentálnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku. Bol spoluzakladateľom bratislavského bienále ilustrácií detských kníh (BIB), pracovne pôsobil aj v Indii ako expert Children´s Book Trust. Pôsobil aj ako člen domácich i medzinárodných porôt (IBA Lipsko, Bienále Brno, Bienále ilustrácii Bratislava) a viedol mnohé výtvarné workshopy. Realizoval mimoriadne oceňované logá – BHS, GMB, BIB, SNG. Popri výstavách na Slovensku samostatne vystavoval v zahraničí v Prahe, Havane, Paríži, Osake, Kobe, Tokiu, Berlíne, Kolíne na Rýnom, Washingtone, Daytone, New Delhi, Londýne atď. Bol zakladajúcim členom Clubu grafikov v Bratislave. V roku 1989 stál pri zrode VPN, bol jednou z hlavných osobností nežnej revolúcie. Patrí k zakladateľom Kysuckej galérie. Celý život sa venoval aj práci s amatérskymi maliarmi. Na domácej i zahraničnej pôde získal mnohé ocenenia – vydavateľské ceny, zlatú a bronzové medaily IBA Lipsko (1070, 1977, 1989), zlaté medaily Bienále ilustrácií Bratislava (1973, 1977), je viacnásobným držiteľom Ceny ministra kultúry za najkrajšiu knihu roka, Ceny Ľudovíta Fullu, Premio Grafico, Bologna, Európskej ceny Univerzity v Padove. Mimoriadne si cenil Zlatého orla z Festivalu najkrajších kníh sveta v Nice. V roku 2001 získal Cena primátora Bratislavy, bol vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol nositeľom titulu Osobnosť Kysúc za rok 2015 i Ceny mesta Čadca. 

V roku 2013 vyšla v Karmelitánskom nakladateľstve pôvabná knižka s názvom Počmáraný život – rozsiahly rozhovor Miroslava Cipára s novinárkou, čadčianskou rodáčkou Martinou Grochálovou. Miroslav Cipár v nej okrem iného hovorí, že „písmo sa stalo požehnaním i prekliatím jeho života.“ Táto myšlienka sa stala grafickým mottom knihy.

Napísali o M. Cipárovi

Kysuce majú šťastie, že osada Semeteš je na našej strane Javorníkov. Nebyť toho, neboli by sme mohli zaradiť slávneho rodáka stamodtiaľ medzi Kysučanov. Radi by si ho prisvojili a viackrát sa o to aj pokúšali Žilinčania. No Miroslav je presvedčený, že „príťažlivosť domova je úplná a zásadná“. Vďaka tomu , že pojem domova rozšíril na celý rodný kraj, môžeme teraz s vďakou hovoriť o jeho nespočetných prejavoch tejto rodáckej príslušnosti. Sám som toho bol svedkom a účastníkom počas svojho pôsobenia v Kysuckej galérii od jej zakladania, kde patril medzi prvých iniciátorov a darcov svojich diel, ktoré tvorili jej základinu. Po jej založení som ho mnohokrát navštevoval v jeho dome pod Slavínom, vždy so zoznamom úloh, pri riešení ktorých som sa vždy mohol spoľahnúť na jeho podporu, najmä pokiaľ išlo o kontakty so známymi osobnosťami, ktoré mohli pomôcť. Keď som prišiel k nim, sadli sme si spolu a pri káve, ktorú nám pripravila pani Vilma, sme preberali „domáce úlohy“, ktoré bolo treba vyriešiť pre ďalší chod galérie. Bol pre nás neoficiálnym patrónom, oporným stĺpom našej ustanovizne. Zaslúžil sa významne aj o záchranu umeleckých diel po našom spoločnom priateľovi Františkovi Hüblovi, ktoré sme neskôr odkúpili do galerijného fondu a teraz sú základom jeho stálej galérie v rodnom Krásne nad Kysucou. Miroslav sa stále vracia aj so svojimi výstavami na Kysuce , nehľadiac na to, že sú predsa len menej atraktívne ako veľkomestá v Indii, Číne, Amerike, alebo v európskych krajinách. Keď som vlani navštívil jeho veľkolepú jubilejnú výstavu v Bratislave, v duchu som blahorečil tomu, že ho môžeme považovať za svojho rodáka. A dnes mu to môžeme „doma na Kysuciach“ opäť iba potvrdiť so želaním, aby svojimi dielami naďalej obohacoval náš život a svojím príkladom inšpiroval nasledovníkov.
Rudo Gerát

Miroslav Cipár bol už počas mojich štúdií, začiatkom osemdesiatych rokov, legendou slovenského výtvarného umenia. Jeho logá, ilustrácie, grafická i ďalšia tvorba sa zaraďovali medzi výkvet toho, čo sa v danej dobe na našej výtvarnej scéne dialo. Samozrejme, poznal som ju a aj samotný autor sa občas mihol na miestach, ktoré som postupne objavoval . Vždy som ho slušne a úctivo pozdravil a on mi s úsmevom odzdravil. Ako maliara som ho nepoznal takmer vôbec. Niektoré z jeho obrazov som o dobrých pár rokov neskôr videl v galérii NOVA, neskôr v Danubiane. Zdá sa mi, akoby to bolo včera, ale v skutočnosti viac ako pred rokom som dostal ponuku napísať o jeho obrazoch monografiu. Váhal som, ale potom som začal navštevovať jeho ateliér a uvedomil som si, že zažívam niečo výnimočné. Sledoval som tu boj umelca, ktorý býva často márny. Imponovala mi jeho odvaha a neskoré veľké syntetické maliarske dielo, pomenovanie toho, čo už bolo, hľadanie.
Ivan Jančár

Na jeho tvorbu mali vplyv niektorí svetoví výtvarníci, okrem iných Američan lotyšského pôvodu, Mark Rothko, Švajčiar Paul Klee a predovšetkým, ako sám hovorí, šaman a kúzelník Španiel Antoni Tapies. Cipár uznáva tiež veľké osobnosti slovenskej moderny Rudolfa Filu a nezabudnuteľného maliara a filozofa Milana Paštéku. Na rozdiel od iných výtvarníkov priznáva vplyv iných osobností na svoju tvorbu. Maľovanie je preňho úžasné dobrodružstvo, rozkoš, ktorú z jeho obrazov cítiť. Sám hovorí, že najlepšie diela ešte vzniknú. Akoby odmietal starnúť. Maľuje trojmetrové plátna s elánom a bravúrou. Okuliare nepotrebuje. Pohybuje sa s mladíckou pružnosťou, celkom sa čudujem, že nebehá maratóny, je to prosto živel!
Jan Kukal

Videovizitka akad. mlaiara Mirtslava Cipára vytvorená pri príležitosti jeho ocenenia Osobnosť Kysúc za rok 2015