Divadelné dosky osireli, odišiel vzácny talent – Katarína Kováčiková
![]()
Smútime za herečkou a režisérkou Katarínou Kováčikovou
Ako blesk z jasného neba zasiahla nás 10. januára správa o Tvojom odchode, Katka. Mali sme ešte veľa spoločných plánov. Len nedávno, pár dní pred Vianocami, sme sa po našom spoločnom divadelnom predstavení Kým kohút nezaspieva, veselo lúčili a tešili sa na ponovoročné stretnutia v kolektíve Divadelného súboru Jána Palárika, do ktorého si sa po rokoch vrátila, aby si jedinečne a nenapodobiteľne – tak ako to len Ty vieš, stvárnila jednu z hlavných ženských postáv – babicu Babjakovú. A hoci v Tvojom letopise svietili dve sedmičky, chopila si sa tejto postavy s Tebe vlastným temperamentom a veľmi zodpovedne.
Bolo nám s Tebou dobre a nesmierne nám budeš všetkým chýbať. Na javisku i v živote. Bolo a bude pre nás navždy veľkou cťou, že sme mohli zdieľať javisko po Tvojom boku, že si obohacovala náš život každým stretnutím. Ďakujeme Ti za všetko, nikdy nezabudneme. Česť Tvojej pamiatke!
Členovia Divadelného súboru Jána Palárika a pracovníci Domu kultúry v Čadci
KATARÍNA KOVÁČIKOVÁ sa narodila 22. novembra 1948. Svoj profesionálny život zasvätila vo veľkej miere deťom, pôsobila ako učiteľka a riaditeľka Materskej školy v Kysuckom Novom Meste. Neskôr, už ako skúsená a uznávaná herečka, ktorá vyrástla na ochotníckych scénach, šla za hlasom svojho srdca a prijala angažmán v profesionálnych divadlách vo Zvolene a Žiline, keďže divadlo bolo jej veľkou celoživotnou láskou. Do jeho tajov ju zasvätil, ako sama spomínala, Vladimír Šupka, zakladateľ literárno-umeleckého odboru Ľudovej školy umenia v Žiline. Svoj výnimočný talent uplatnila a rozvíjala popri svojej profesii viac než 20 rokov najskôr ako ochotníčka – protagonistka v domácom divadelnom súbore, ktorý pôsobil pri ZVL v Kysuckom Novom Meste.
Odohrala v ňom mnohé jedinečné inscenácie a získala aj viaceré ocenenia.
V roku 1988 sme boli svedkami jej bravúrneho plnokrvného hereckého koncertu v úlohe Ženy po boku dvoch vynikajúcich kysuckých ochotníkov – Petra Kozáka a Ivana Gajdičiara v inscenácii I. Bukovčana Slučka pre dvoch. Táto inscenácia v réžii M. Kolesára získala najcennejšie vavríny na národných divadelných prehliadkach a herci ju s veľkým úspechom predviedli aj na Scénickej žatve v Martine. Uvedené herecké trio oplývalo veľkým talentom a kreativitou.
Títo traja skvelí, nezabudnuteľní kysuckí ochotníci si divákov získali aj v následnej sezóne svojím nebývalým komediálnym výkonom v kúzelnej cirkusantskej rozprávke Šišak a Hrčka. Ich stretnutie na doskách pod strechou Štúdia Divadelného súboru Jána Palárika v Čadci bolo priam osudové a znamenalo významnú kapitolu a mimoriadny posun v rozvoji ochotníckeho divadla na Kysuciach i na Slovensku.
Katarína Kováčiková pôsobila aj ako členka poloprofesionálnej Kysuckej divadelnej scény v Čadci (1995 – 1997) a zahrala si v inscenácii Ach, staré časy, na motívy poviedok J. Jesenského. Jej skvelý výkon v úlohe pani Rafikovej máme v pamäti dodnes. K Palárikovcom sa vrátila aj v uplynulej sezóne, aby si s nimi opäť, po rokoch, zahrala. Stvárnila jednu z hlavných ženských postáv – babicu Babjakovú v dráme I. Bukovčana Kým kohút nezaspieva, ktorej premiéru súbor uviedol 8. novembra 2025 v Dome kultúry v Čadci pri príležitosti 100. výročia svojho založenia. Bola opätovne veľkým obohatením súboru nielen po hereckej, ale aj po ľudskej stránke.
Naplno sa venovala aj ochotníkom v domácom prostredí. V Kysuckom Novom Meste, na pôde Základnej umeleckej školy, kde pôsobila ako pedagogička, založila v roku 2005 Divadelné štúdio dospelých. S úspechom ho viedla niekoľko sezón nielen ako herečka, ale aj ako erudovaná a kreatívna režisérka a pedagogička. K mimoriadne vydareným inscenáciám tohto kolektívu pod jej vedením patrili napr. Tajovského Ženský zákon, Gersheho Motýľom nik nerozkáže, Holubov Pohreb či Čechovove jednoaktovky Pytačky a Svadba. Za strhujúci herecký výkon, ktorý podala ako hlavná ženská hrdinka v dráme J. Barča-Ivana Matka, získala Cenu za najlepší ženský herecký výkon na festivale Palárikova Raková (2009). Na svojom konte mala aj mnohé ďalšie výrazné ocenenia. K najvýznamnejším patrila nepochybne aj Cena za celoživotný prínos v oblasti divadla, ktorá jej bola udelená na 44. Palárikovej Rakovej v roku 2011. Tento výnimočný kysucký sviatok divadla milovala. Aktívne sa ho zúčastňovala a v jeho rámci pôsobila viackrát aj ako členka výberovej či odbornej poroty.
Herecké umenie Kataríny Kováčikovej, či už ho predviedla v dramatickej alebo komediálnej rovine, bolo neprehliadnuteľné, nesmierne silné a autentické. Rovnako silné, inovatívne a plné vášnivej energie a pravdivosti boli aj jej réžie. Bola náročná na seba i na svojich kolegov a zverencov, nesmierne zodpovedná a pracovitá, vždy sa snažila podať maximálny výkon a potešiť divákov, na ohlase ktorých jej veľmi záležalo. Svojim nasledovníkov a priateľom, osobitne mladým adeptom hereckého kumštu, odovzdávala ochotne a s láskou svoje skúsenosti, energiu i vedomosti, viedla ich k pokore a úcte k divadlu a umeniu, ako aj k jeho tvorcom.
K láske k umeniu i životu viedla aj svoje dcéry Katarínu a Ivanu i svojich vnukov Thomasa a Alexa. Odovzdávala im aj svoju lásku k nášmu kraju, ku Kysuciam a Kysučanom, ktorým zostala verná do svojich posledných dní.