Presunúť na hlavný obsah

Nástrahy slnenia

Mesto

Začína nám opäť obdobie dovoleniek a horúcich slnečných dní, kedy trávime viac času vonku a na slnku. Stará známa pravda síce hovorí, že kam nechodí slnko chodí lekár, ale všetko treba s mierou, pretože práve miera slnenia rozhoduje o jeho pozitívnom či negatívnom účinku. 

Pobyt na slnku nám zlepšuje náladu, znižuje stres, zmenšuje náchylnosť na vznik ochorení a je nevyhnutným zdrojom vitamínu D. Vďaka melanínu (kožnému pigmentu), má naša koža prirodzenú ochranu pred slnečným žiarením, pretože je schopný pohltiť niektoré zložky slnečného žiarenia.

Avšak prehnané slnenie prináša aj isté riziká, na  ktoré často zabúdame, pri honbe za krásnou hnedou opálenou pokožkou. Ich vznik závisí od viacerých faktorov: fototypu kože, sily slnka, miesta kde je človek slnku vystavený (index UV žiarenia), času (napr. okolo obeda, keď je slnko najvyššie) a doby strávenej na slnku. Medzi najčastejšie riziká spôsobené slnečným žiarením patrí:

  • úpal, 
  • spálenie pokožky, 
  • alergická reakcia,
  • predčasné starnutie pokožky, 
  • tvorba vrások, 
  • rozšírenie pórov, 
  • poškodenie väziva a zničenie eleastických vláken, 
  • hyperpigmentácia, 
  • najzávažnejším rizikom je vznik rakoviny kože. 

Rakovina kože je najčastejšia forma rakoviny a jej výskyt stúpa na celom svete. Pri rakovine kože rozoznávame niekoľko typov kožných nádorov, v európskej populácii najčastejšie sledujeme nemelanómovú rakovinu kože - kde radíme bazocelulárny karcinóm (bazalióm) a spinocelulárny karcinóm (spinalióm). Bazalióm sa vyskytuje prevažne na tvári a krku, prejavuje sa ako hrčka (voskovobiela až ružová), škvrna či chrasta, rastie pomaly a zriedkavo metastázuje. Spinalióm vzniká skôr na koži zmenenej - napr. degenerovanej slnečným žiarením, na miestach chronických zápalových procesov (vred), v jazvách po popálení či miestach zmenených herpetickou infekciou, ako na zdravej koži. Spočiatku sa môže prejavovať ako zhrubnutie kože - tá môže zostať plochá alebo neskôr môže mať tvar bradavice či vredu a je skoro vždy krytá šupinami. Najnebezpečnejším je však malígny melanóm. Pochádza z buniek produkujúcich pigment, jeho zhubnosť je podmienená rýchlym rastom a tvorbou metastáz. Za posledných 35 rokov sa jeho výskyt zvýšil takmer štvornásobne a objavuje sa u čoraz mladších jedincov. Melanóm vzniká predovšetkým u ľudí s genetickou predispozíciou, a vyššie riziko vzniku sledujeme u tých, ktorí sa opakovane spálili na slnku, prípadne sa slnia často nárazovo, majú fototyp kože I. a II., mnohopočetné znamienka alebo často cestujú do exotických krajín (vysoký UV index). K vzniku melanómu prispieva aj opakované vystavovanie sa slnku už v detskom veku. Spálenie pokožky v detskom veku, ktoré spôsobí pľuzgiere, zdvojnásobuje riziko vzniku melanómu v dospelosti. Koža na takéto poškodenie nezabúda, ide o tzv. kumulatívny efekt, preto je dôležité chrániť pred intenzívnym slnečným žiarením aj deti.  Melanóm môže mať rôzne podoby, treba si hlavne všímať ak Vaše znamienko zmení tvar – je nepravidelný, prípadne môže mať neohraničený okraj, zmení farbu a veľkosť, má náchylnosť ku krvácaniu, mokvaniu a svrbeniu. Malígny melanóm sa môže rozvinúť aj v normálnej (zdravej) pokožke a môže sa vyskytovať kdekoľvek na našom tele, dokonca aj v oku či na slizniciach. Najčastejšie ho sledujeme na miestach, ktoré nárazovo vystavujeme slnečnému žiareniu. U mužov je najčastejšie lokalizovaný na trupe, u žien na dolných končatinách.

Základnou podmienkou úspešnej liečby je odhaliť rakovinu kože včas, v počiatočnom štádiu, kedy je plne liečiteľná. Svoju kožu by sme si mali pravidelne kontrolovať, treba si všímať celú kožu a nielen znamienka.     Rovnako sa odporúča aj preventívna prehliadka u dermatológa.

V súčasnosti je slnečné žiarenie intenzívnejšie ako kedysi, a aj keď nás naša koža - vďaka melanínu do istej miery ochráni pred slnečným žiarením, netreba pri pobyte na slnku zabúdať na dodržiavanie nasledujúcich zásad:

Používajte správnu hodnotu ochranného faktoru SPF (Sun Protection Factor), ktorý vyjadruje, o aký násobok času môže byť pokožka vystavená priamemu slnku, ak si na ňu nanesieme takýto ochranný prostriedok, bez rizika spálenia pokožky (napr. u človeka svetlej pleti dochádza k začervenaniu po 10 minútach na slnku, opaľovací krém s faktorom SPF 15 by mal oddialiť začervenanie o 150 minút - 15x10 minút). 
Výšku ochranného faktoru vyberajte v závislosti od vášho fototypu:

  • fototyp I. – SPF 30, pri mori 50+, 
  • fototyp II. – SPF 25, pri mori 40, 
  • fototyp III. – SPF 15, pri mori 25, 
  • fofotyp IV. – SPF 10, pri mori 20, 

ďalej pri výbere zohľadňujte Váš vek, čas, ktorý chcete na slnku stráviť, intenzitu slnečného žiarenia, miesto kde sa budete opaľovať a taktiež to, či budete na slnku prvýkrát alebo opakovane. 

Používajte dostatočné množstvo ochranného prípravku na opaľovanie (približne 35 ml krému, čo zodpovedá asi 7 čajovým lyžičkám). Prípravok aplikujte na pokožku minimálne 20 minút pred opaľovaním.

Nezabudnite aplikáciu opakovať každé 2 hodiny, alebo po každom kúpaní, utretí uterákom či nadmernom potení.
So slnením začínajte postupne – spočiatku sa vystavte slnku len na krátky čas a opaľovanie pozvoľna predlžujte.

Deti do 1 roka nepatria na priame slnko. Ich pokožka je tenšia než u dospelých, obsahuje menej pigmentu a je proti pôsobeniu slnečných lúčov prakticky bezbranná. Pre malé deti vyberajte kozmetické prostriedky na opaľovanie s ochranným faktorom SPF v rozmedzí 30 a 50. 
V čase od 11. – 15. hodiny sa nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu.

Ľudia, ktorí sú náchylnejší na spálenie pokožky, by sa mali chrániť aj vhodným odevom a v popoludňajších hodinách sa zdržiavať v tieni.
Samozrejmosťou je dodržiavanie pitného režimu počas dňa.

(Zdroj: www.uvzsr.sk; www.cancer-code-europe.iarc.fr; Nemelanómové nádory kože, Bedeker zdravia, 2015, ročník XI, č. 4) 

Pripravilo:
Oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci