Presunúť na hlavný obsah

Časová schránka mesta Čadca

Mesto

Časová kapsula mesta Čadca má pripomenúť budúcim generáciám, ako žila tá dnešná.

V kovovej schránke, ktorá bude otvorená nevieme kedy, je list terajšieho primátora Ing. Milana Guru a upomienkové predmety o meste Čadca. 

Uverejňujeme text listu v časovej schránky

Svedectvo o našej dobe a meste, v ktorom žijeme. Zanechávame ho generáciám, ktoré prídu po nás.
My, občania Čadce, zanechávame Vám, našim nasledovníkom toto posolstvo a svedectvo o našom meste, o našej dobe, v ktorej žijeme. Robíme tak pri príležitosti rozsiahlej rekonštrukcie objektu Mestského domu, v ktorom sídli Mestský úrad v Čadci a niektoré ďalšie organizácie a služby. 
Píše sa 8. august 2022, prežívame horúce leto a nepokojné časy. Spamätávame sa po dvoch rokoch trvajúcej pandémie koronavírusu, ktorá výrazne zasiahla do našich životov a pripravila o život aj na Slovensku tisíce ľudí. Prežili sme masívne testovanie, očkovanie a dlhé mesiace aj výrazné obmedzenia a opatrenia v pracovnom i bežnom živote. Náš život, životný štýl sa celkom zmenil. Na východ od našej krajiny prebieha už 6 mesiacov vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Tisíce Ukrajincov prekročili našu hranicu a hľadajú útočisko na Slovensku a v ďalších štátoch Európy. Aj v našom meste žijú mnohé rodiny. Mesto a jeho občania pomáhajú utečencom prežiť toto neľahké obdobie rôznymi formami pomoci. Vo svete stále viac silnie hlas ekológov varujúcich pred nezvratnými klimatickými zmenami (pociťujeme ich čoraz viac). V uplynulom období, no aj v súčasných dňoch sme svedkami sústavného zdražovania cien energií a všetkých ďalších komodít na trhu. Leto na Slovensku poznačila aj vládna kríza. V tomto roku, 29. októbra, nás čakajú voľby do samosprávnych orgánov – budeme si voliť opätovne primátora mesta a tiež sa uskutočnia voľby do Vyšších územných celkov – krajských zastupiteľstiev.

Žijeme v dobe mimoriadneho rozvoja technológií, inovácií v oblasti techniky, mobilných sietí, inteligentných systémov riadenia, na každom kroku nás sprevádzajú počítače a mobily. Sú takmer dokonalé, celá populácia, najmä mladá, je na nich závislá. Mnohí sa však snažia zo sveta techniky vymaniť, sťahujú sa na vidiek, pestujú rôzne plodiny, chovajú domáce zvieratá, snažia sa o návrat k prírode a prirodzenému spôsobu života.
Popri všetkých spomenutých okolnostiach, snažíme sa žiť v našom meste naplno, prežívať každodenné drobné radosti s našimi rodinami, priateľmi a blízkymi. Mesto sa za posledné roky zmenilo, skvalitnil sa život jeho obyvateľov, rozvinul sa cestovný ruch, kultúrny i spoločenský život.

A aké je a čím žije naše mesto?

Mesto Čadca leží na severozápade Slovenska, v srdci kysuckého regiónu, obkolesené vencom hôr, v údolí rieky Kysuce, ktorú spisovateľ Rudolf Jašík v jednej zo svojich noviel poeticky nazval striebornou. Prekrásna okolitá príroda Javorníkov a Kysuckých Beskýd odnepamäti láka na potulky a výlety tunajších obyvateľov i návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj zo susedného Poľska a Česka. S oboma susednými regiónmi nažíva Čadca v priateľskej harmónii a vzájomnej spolupráci. Už viac než 25 rokov spolupracuje a rozvíja kontakty s mestami Źywiec a Toruń v Poľsku a Valašským Meziříčím v susednom Česku. Táto spolupráca prináša ovocie v podobe zaujímavých a pre obe strany prospešných medzinárodných projektov v oblasti regionálneho rozvoja, vzdelávania, kultúrneho a spoločenského života.

História Čadce siaha do 16. storočia a súvisí s valašskou kolonizáciou. Oblasť bola súčasťou Strečnianskeho panstva. Prvá zmienka o Čadci a jej založenie sa datuje od roku 1534. K ďalším, mimoriadne významným letopočtom patrí povýšenie Čadce na mestečko a udelenie mestských výsad cisárovnou Máriou Teréziou v roku 1778, čo sa mimoriadne priaznivo prejavilo na jej rozvoji a hospodárskom raste. V revolučnom meruôsmom roku vstúpil do mesta dobrovoľnícky zbor na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Ľudovítom Štúrom. Pobyt a pôsobenie Slovenskej národnej rady v Čadci v dňoch 4. – 7. 12. 1848 a vydanie historickej výzvy „K národu slovenskiemu...“ prispel k nárastu a prehĺbeniu národného povedomia. Udalosti Slovenského povstania pripomína dnes Pamätník SNR v centre mesta a mohutné lipy v areáli kostola. Koncom 19. a v 20. storočí sa stala Čadca hospodárskym, administratívnym, kultúrnym i spoločenským centrom Kysúc. Naplno sa rozvíjal priemysel i spoločenský život mesta. Vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice i poloha blízko hraníc mu predurčila strategickú funkciu a medzinárodný význam nielen v mierovom období, ale aj v období dramatických vojnových udalostí. Dôležitým dopravným železničným i cestným uzlom je mesto aj v súčasnosti. Po roku 1945 prešlo rozsiahlou industrializáciou, rozvíjal sa najmä strojársky a textilný priemysel a služby. Aj Čadca prešla, podobne ako iné mestá na Slovensku, za uplynulé desaťročia zložitým vývojom a má aj svoje svetlé i tienisté stránky, zaznamenala roky výrazného rastu i stagnácie. Po nežnej revolúcii zasiahli do jej života a výrazne ho ovplyvnili mnohé hospodárske, spoločenské i sociálne premeny.

Na pôde mesta vyrástli v minulosti jedinečné historické objekty. Do dnešných dní sa zachovali a najstaršími pamiatkami a architektonickými dominantami mesta sú kostol sv. Bartolomeja (1734 – 35) a Mestský dom (1932 – 33), v ktorom sídli mestský úrad a vedenie Čadce. K pamiatkovým objektom patria aj hotel Tatra Inn (býv. hotel Reich), budova Kysuckého múzea a niektoré obytné domy v mestskej centrálnej zóne. K zaujímavým budovám v meste patria v súčasnosti aj objekty Kysuckej (experimentálnej) knižnice, viacpodlažný terasovitý objekt Gymnázia J. M. Hurbana či horský hotel Husárik, zasadený v lone rovnomennej osady (720 m. n. m.) nad mestom. Tu sa môžete vydať na lyžiach, bicykloch i peši na známu Javornícko-Beskydskú magistrálu. Známa je aj fontána v zóne Palárikovej ulice, ktorá má podobu fantastického vodného tvora. 

K prírodným lokalitám, ktoré sú vyhľadávané turistami patrí chránená geologická lokalita Megoňky v mestskej časti Milošová, známa guľovitými skalistými útvarmi  i minerálne pramene v Bukove a osade Vojty. Už spomínaný horský masív Javorníkov ponúka jedinečné turistické vychádzky a hrebeňové túry s jedinečným výhľadom na Čadcu a hrebene Malej Fatry. Krásne pohľady na Čadcu ako na dlani sa vám naskytnú aj z osady Drahošanka či Jurošáku – kopca, na úpätí ktorého sa vinie rieka Kysuca a ktorý je známy aj oddychovou zónou  a bežeckou zónou – tzv. Šeríkovým okruhom.  
Čadca po celý rok žije čulým ruchom a bohatým kultúrnym i spoločenským životom. K najvýznamnejším podujatiam, ktoré v meste zapustili tradíciu a majú množstvo priaznivcov patrí nepochybne Bartolomejský hodový jarmok a festival Drôtománia (august), počas ktorého sa mesto oblečie do sviatočných šiat a ponúkne skvelý program a zábavu. Významné miesto v kalendári má Novoročný trojkráľový koncert spojený s odovzdávaním ocenenia Osobnosť Kysúc, Vianočné a Veľkonočné koncerty, Čadčianske kultúrne leto, rockový festival Revival Nigt, Festival komornej hudby, festival vážnej hudby Pro Musica Nostra, národná divadelná prehliadka Palárikova Raková – Čadca, medzinárodný festival dokumentárnych filmov Etnofilm, cyklus Kysucké Vianoce v Čadci, Mesto deťom, Jánska vatra a ďalšie. 

Centrom kultúrneho diania je mestský Dom kultúry, ktorý žije bohatým životom a popri možnostiach profesionálnym umelcom vytvára zázemie aj pre kvalitnú prácu amatérskych umeleckých telies, ocenených nespočetnekrát na domácich i zahraničných pódiách, akými sú Kysucký komorný orchester, Miešaný spevácky zbor Kysuca, folklórne súbory detí a dospelých Kelčovan a Kysučan, Divadelný súbor Jána Palárika i detský divadelný súbor EVA. Už 30 rokov ponúka domov a priestory aj zdravotne postihnutým deťom v Stružielke. Práve tieto aktivity radia Čadcu na popredné miesto v oblasti kultúrneho života na Slovensku. V dome kultúry nájdete aj výnimočné umelecké dielo – veľkorozmernú figurálnu mozaiku od akad. maliara Pavla Mušku. 
Novým inšpiratívnym mestským kultúrnym priestorom sa v roku 2013 stala mestská galéria. Sídli spoločne s informačným centrom mesta v priestoroch Mestského domu. Doposiaľ pripravila takmer 40 výstav popredných umelcov a mnohé vzdelávacie aktivity a výtvarné workshopy pre deti i dospelých.
Športovci a turisti sa pravidelne zúčastňujú Kysuckého maratónu (2. najstarší na Slovensku), Čadčianskej desiatky, Behu 17. novembra na Husárik či mnohých zimných i letných turistických prechodov Javorníkmi. Čadca odchovala špičkových stolných tenistov, šachistov i sánkarov, darí sa mládežníckemu futbalu, volejbalu, plávaniu a ďalším športom. Rozvoj plávania podporuje aj mestská plaváreň a nové mestské kúpalisko, ktoré pravidelne organizujú školy plávania pre deti a mládež. 

Čadca patrí k mestám, ktoré žičia mladým. K prioritám patrí rozvoj a modernizácia základného i umeleckého školstva, podpora vzdelávania i mimoškolskej činnosti. Na jej území má sídlo šesť stredných škôl, k najväčším a najprogresívnejším patrí Gymnázium J. M. Hurbana a jeho bilingválna sekcia. Činnosť mladých pozitívne ovplyvňuje svojimi projektmi a aktivitami medzinárodné centrum mládeže KERIC. 

Čadca je sídlom mnohých spoločenských organizácií a združení, ktoré aktívne vyvíjajú svoju činnosť a sú spolutvorcami jeho obrazu.

Čadca je rodiskom a pôsobiskom mnohých významných osobností. V minulosti tu významnú úlohu zohrali Štúrovci (Štúr, Hurban i Janko Kráľ), narodil sa tu svetoznámy fotograf Karol Kállay, svoju mladosť tu prežil maliar Milan Paštéka. Čadca je spojená aj s menami vedca Milana Špaldoňa, hudobníka a pedagóga Albína Vrteľa, herca Ivana Žilinčíka. Čadčianskym rodákom je aj významný právnik, zakladateľ Kysuckej kultúrnej nadácie a donátor Anton Blaha, spisovateľ Peter Holka, akad. sochár Jozef Mundier, básnik Marián Grupač či insitná maliarka Anna Ličková. Do kroniky čestných občanov Čadce sa navždy zapísali kardinál Ján Chryzostom Korec, americký kozmonaut s kysuckými koreňmi Andrew Cernan, talianski dirigenti Carlo Vender a Enrico Volpe, slovenskí dirigenti Ján Procházka a Vojtech Didi, staviteľ a filantrop Jozef Markulják, folkloristi Pavol a Amália Kužmovci, prezident poľského mesta Toruń Michal Zaleski, burmister Žywca Antoni Szlagor, brig, generál v. v. Ivan Čierny a ďalší. Po zamatovej revolúcii navštívila Čadcu a založila tu Dom misionárok lásky Matka Tereza. Dnes sa v tomto objekte nachádza Dom charity sv. Gianni a nachádzajú tu útočisko a pomoc ľudia bez domova. Svojou návštevou mesto poctili aj prezidenti Václav Havel, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska.

Centrom a srdcom mesta sú Námestie slobody a pešia zóna Palárikovej ulice s mnohými menšími či väčšími obchodíkmi, službami, kaviarničkami, cukrárňami, nočnými barmi a ďalšími prevádzkami. Svojim nezameniteľným životom žijú aj rozsiahle mestské časti Milošová, Čadečka, Podzávoz, Horelica, Drahošanka i Rieka či husto obývané sídliská Žarec a Kýčerka. Pôvabné miesta a oddych nájdete pri prechádzke stromovou alejou lemujúcou rieku Kysucu, v areáli centrálneho kostola, v Parku zmierenia či v prímestských osadách a lesíkoch.

Stručná vizitka nášho mesta

  • Štát: Slovensko
  • Kraj: Žilinský
  • Okres: Čadca
  • Nadmorská výška: 506 m. n. m.
  • Rozloha: 56,8 km²
  • Počet obyvateľov: 23 527 (k 30. 6. 2022)
  • Hustota zaľudnenia: cca 446 obyvateľov na km².
  • Najvyšší bod: Chotárny kopec, 906 m. n. m. 
  • Primátor: Ing. Milan Gura (od roku 2010)
  • Počet poslancov Mestského zastupiteľstva – najvyššieho voleného orgánu mesta: 25.
  • Adresa sídla vedenia mesta: Mesto Čadca – Mestský úrad, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca.
  • Webová stránka, facebook, video: 
  • https://www.mestocadca.sk/
  • https://www.facebook.com/mestocadca.sk/
  • https://www.youtube.com/user/vasatvcadca

Čadca, 12. 8. 2022

Galéria