Presunúť na hlavný obsah

Prevencia počas horúčav

Mesto

Vysoké vonkajšie teploty môžu vyčerpať organizmus a spôsobiť pokles výkonnosti, zvýšenú únavu, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie, búšenie srdca či prehriatie organizmu. Ohrození sú najmä starší ľudia, tehotné ženy, malé deti a dlhodobo chorí. Aké zásady treba dodržiavať počas horúcich dní, aby sme sa vyhli spomínaným zdravotným rizikám? 

Pitný režim

Denná potreba tekutín je individuálna, závisí od telesnej hmotnosti, veku, pohlavia, telesnej aktivity ale aj vonkajšej teploty. Dospelý človek by mal počas dňa vypiť 2 – 3 litre tekutín (cca 33 ml tekutín na 1 kg tel. hmotnosti), avšak počas horúcich dní by ich množstvo malo byť vyššie. Najideálnejším nápojom je čistá voda, prípadne neochutené minerálne vody či nesladené čaje, vyhnúť by sme sa mali nápojom s obsahom cukru, kofeínu a alkoholu. Rovnako sa vyvarujte studeným nápojom a nárazovému pitiu tekutín. Tekutiny by sa mali prijímať pravidelne, skôr v menších množstvách a ich príjem by mal byť rozložený rovnomerne počas celého dňa. Pocit smädu je už varovným signálom pri nedostatku vody v tele, preto by ste mali prijímať tekutiny aj keď smäd nepociťujete. Mimoriadne dôležité je dodržiavanie pitného režimu u detí a seniorov, u ktorých chýba pocit smädu a preto ich treba často nabádať k pitiu tekutín. 

Stravovanie

Počas horúcich letných dní by strava mala byť „ľahšia“ – ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou a pestrá - aby poskytovala dostatok výživných látok. Mala by zahŕňať dostatok ovocia a zeleniny (najmä sezónne), celozrnných výrobkov, nízkotučných mliečnych výrobkov, hydiny, rýb či strukovín. Počas horúcich letných dní zvýšte opatrnosť pri epidemiologicky rizikových potravinách, najmä ak nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi, prípadne pri rýchlo sa kaziacich potravinách/výrobkoch (majonézové šaláty, niektoré mliečne produkty, cukrárenská výrobky, zmrzlina, mäkké salámy a pod.). Výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumujte len dostatočne tepelne spracované. Je dôležité dodržiavať predpísanú dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov.

Pobyt na slnku

Pri pobyte na slnku používajte kvalitné krémy – so správnou hodnotou SPF faktoru, ktorý vyjadruje, o aký násobok času môže byť pokožka vystavená priamemu slnku, ak si na ňu nanesieme takýto ochranný prostriedok, bez rizika spálenia pokožky (napr. u človeka svetlej pleti dochádza k začervenaniu po 10 minútach na slnku, opaľovací krém s faktorom SPF 15 by mal oddialiť začervenanie o 150 minút - 15x10 minút). Používajte dostatočné množstvo opaľovacích prostriedkov (pre jednu dospelú osobu je to asi 7 čajových lyžičiek = 35 ml), a nezabúdajte ich aplikáciu opakovať každé 2 hodiny, alebo po každom kúpaní, utretí uterákom či nadmernom potení. Na priame slnenie sú vhodné ranné a popoludňajšie hodiny, ideálne je nevystavovať sa slnečnému žiareniu v čase od 11. do 15. hodiny. Ak sa v tomto čase nachádzate v prírode, na kúpaliskách či pri vodných plochách, snažte sa zdržiavať skôr v tienistom mieste. Nezabúdajte, že deti do 1 roka nepatria na priame slnko – ich pokožka je tenšia než u dospelých a obsahuje menej pigmentu. Nepodceňujte riziko úpalu – vzniká priamym slnečným žiarením na nechránenú hlavu a zátylok a prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, bolesťami hlavy, zrýchlením dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou. Používajte pokrývku hlavy a nezabúdajte taktiež chrániť svoj zrak kvalitnými slnečnými okuliarmi.

Letné oblečenie

Odev by podľa možností mal byť jednovrstvový, voľný, vzdušný, svetlých farieb a z prírodných materiálov.  Syntetické materiály nie sú vhodné – neumožňujú odparovanie potu. 

Klimatizácia

Dôležité je, aby bola klimatizácia správne nastavená a udržiavaná v čistote. Nesprávne nastavená klimatizácia spôsobuje bolesti hlavy, hrdla, dutín, chrbtice či svalov, pocit upchatého nosa, prechladnutie a oslabenie imunity, taktiež ak je chladný prúd vzduchu nastavený smerom do tváre vysušuje kožu, oči, prispieva k opakovaným zápalom očí, uší a prínosových dutín, aj k bolestiam zubov. Naše telo vníma veľmi citlivo náhle zmeny teplôt za krátky časový úsek a prestavujú pre organizmus stresovú situáciu teplotného šoku (celkové oslabenie organizmu), preto by pri používaní klimatizácie nemal byť rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou väčší ako 5 – 7 °C. 

Domácnosť

V domácnosti je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná tienením (žalúziami, roletami), taktiež je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Ak používate doma ventilátory - umiestnite a nasmerujte ich tak,  aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela. Odpojte čo najviac elektrických zariadení, ktorých používanie nie je v tom čase nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môže tak dochádzať k zohrievaniu vzduchu v interiéri (zdroj: www.uvzsr.sk). 

Pripravilo: Oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu, RÚVZ Čadca.