Posolstvo ako z rozprávky. Spomienka na Vlada Mudríka ľuďom v núdzi vyčaruje Vianoce
Sympatický mančaft Baníka Ostrava sa na palubovke bavil futsalom a preplnená hala od potlesku otriasala základmi. To stovky priaznivcov vzdávali hold krásnemu zámeru charitatívneho turnaja. Kulisa dvíhala ruky pri každom ťuku do lopty a kým sa ostatní hráči pretekali, kto má lepšie „skills“, Vladimír Mudrík už vtedy vedel, že spojiť futsal s pomocou tým, ktorí ju naozaj potrebujú, musí aj on na Kysuciach.
Aby mu nápad len nepreletel hlavou, tak v mysli rýchlo mávol krídlami, chlap s čistým srdcom, skvelý športovec a najmä skvelý človek zasvätil lopte celý život, o to sa podujatie s benefičným podtónom vymýšľalo ľahšie.
Aby do šírav športovej haly Pratex dostal čo najviac ľudí, obvolal to najlepšie, čo si zlaté časy čadčianskeho futsalu pamätali - partiu kamarátov, s ktorými na ihrisku vyrastal – slávnu Benficu. Tej vďaka známostiam prilákal súperov ako Makroteam Žilina či samotný Baník Ostrava, povedomie o udalosti a jej význame sa teda šírilo sťa blesk. No ten význam v športe nehľadajte.
Vladovi nešlo o výsledok, prestíž ani krásne góly (ktoré padali aj tak). Želal si len, aby sa pre detičky, ktorým životy strpčujú zákerné choroby, vyzbieralo čo najviac peňazí. Preto vždy už od leta zháňal vzácne kúsky do dražby, vymýšľal zaujímavú tombolu, „nakázal“ variť punč a bol nesmierne vďačný, ak zúčastnení platili nepovinné vstupné či nezúčastnení posielali dobrovoľné príspevky.
Za to všetko nechcel ani korunu, túžil iba v čarovnom období adventu spojiť desiatky ľudí, aby spoločne vykúzlili úsmev niekomu, kto má naň dôvodov menej.
A veruže vykúzlili! Vyše tisíceurový výťažok z prvého ročníka (2018) šiel na domov s chorými detičkami. A ak sa prvý vydaril výborne, tak druhý výborne na druhú, pretože sa vyzbieral až dvojnásobok. Celková suma sa presnou polovicou rozdelila medzi Matúška (kúpa špeciálneho kočiara) a Janka (liečivý pobyt v ADELI Medical centre).
V prípade Vlada Mudríka (vľavo) platí - aký športovec, taký človek. (zdroj: Petra Mudríková)
Aj do tretice. A potom až dokým budem vládať
Tragická udalosť z roku 2020 rozprestrela čierny záves a zapríčinila, že Vladimír Mudrík už nie je medzi nami. No jeho nekonečná dobrota zostala. Rodina a priatelia na čele s jeho manželkou cítili, že v tradícii treba pokračovať.
Aj preto tretí ročník, už pod názvom memoriálu, spojí krásny motív s nezabudnuteľnou spomienkou a opäť rozdá radosť tam, kde chýba. Vlado by to tak chcel. A zhora sa určite hrdo a šťastne usmieva.
Krásny dôkaz, že ľudia s čistým srdcom existujú aj v 21. storočí, tak trochu pripomína vianočnú rozprávku. No verte, naozaj je to realita. Ale ak by to aj rozprávka bola, Vladko Mudrík by v nej pokojne mohol hrať Santu. A to vôbec nielen preto, že zvykol nosiť bradu.
„Nepokračovať? To by nešlo,“ začala rozprávať s úsmevom, slzou i odhodlaním prvá dáma charitatívnej myšlienky, Vladimírova manželka PETRA MUDRÍKOVÁ.
„Vlado mal pre celú vec taký zápal, že ňou doslova žil. Bavilo ho spájať ľudí, obzvlášť pre dobro iných. Pamätám si, že keď sa podarilo vyzbierať spomínané sumy, bol taký dojatý, že nedokázal rozprávať. To, čo sa mu stalo, len spustilo ešte väčší záujem, ľudia sa po jeho smrti úplne zomkli a chcú pomôcť, aspoň ja to tak cítim. Kým predošlé ročníky organizoval viac-menej sám, teraz sa okolie do služby hlásilo samo. Ľudia o tom asi aj viac počúvajú a sú si vedomí, že memoriál nemá byť len jeho pamiatkou, ale aj pokračovaním myšlienky a odkazom. Ak nemôžu prísť osobne, snažia sa nejakú čiastku poslať. Verím, že ako je krásna spomienka a účel, tak bude krásny aj deň i priebeh samotný. Doba je ťažká a všetkým nám robí radosť, že sa stretneme, porozprávame, zabavíme a navyše niekomu aspoň trošku zľahčíme náročný osud. Chcem, aby sa Vladova tradícia zachovala a každým rokom sa vyzbieralo viac financií. No aj keby to malo byť sto či dvesto eur, vidím v tom veľký zmysel, každá čiastka môže pomôcť. Preto chcem pokračovať aj do tretice. A potom až dokým bude vládať.“
"Podujatie je odkazom aj pre moje deti. Chcem, aby vedeli, že ho založil práve ich otec. A aby si Vlada pamätali presne takého, aký bol,“ hovorí Petra Mudríková. (zdroj: P. M.)
Posledné želanie. A tie a sa majú plniť
Tretí ročník sa odohrá už v sobotu 10. decembra. Dievčatko, ktorej vyzbierané peniaze pôjdu, bolo vlastne Vladovým posledným želaním. A tie sa majú plniť.
„Lenkin príbeh čítal už skôr, podujatie v roku 2020 malo byť venované práve jej, no plány prerušil covid. Snažil sa vyhľadávať ľudí z Kysúc, aby vždy išlo o niekoho miestneho,“ prezradila Petra.
Lenka Hnidzíková je malé dievčatko z Turzovky. Prišla na svet už v 26. týždni tehotenstva, jej mamina ležala počas pôrodu v umelom spánku a zomrela len mesiac po ňom. Lenka sa narodila s mnohými vážnymi diagnózami, akými sú kvadruspastická forma DMO (postihnutie všetkých štyroch končatín), poškodený zrak, hydrocefalus, epilepsia a mnoho ďalších.
Akoby nestačilo, pred pár rokmi zomrel aj jej otec, o Lenku sa tak starajú starí rodičia. Celá situácia je pre nich veľmi náročná, pretože babka je na invalidnom dôchodku a dedka trápia zdravotné ťažkosti. Lenka nechodí, nosí plienky, má za sebou operácie očí, mozgu, kĺbu, členka a je potrebné ju neustále polohovať.
Babka a dedko s ňou odmalička cvičia, rehabilitujú a navštevujú rôzne terapie v centrách či kúpeľoch po celom Slovensku. Vďaka tomu sa Lenkin stav zlepšuje a pomaličky badať pokrok. No snáď netreba písať o tom, že všetky rehabilitácie i vyšetrenia sú veľmi drahé a, žiaľ, poisťovne preplácajú minimum.
„Príbeh, ktorý vraví za všetko. Rodina je odkázaná na pomoc nadácií, fondov a dobrých ľudí, ku ktorým sa chceme pridať, veď taký náročný osud, si väčšina nedokáže ani predstaviť. Aj preto celý výťažok z memoriálu, vstupného, tomboly či predaja v bare pôjde Lenke. No je nám jasné, že nie každý sa na miesto môže fyzicky dostaviť,“ rozpráva žena so srdcom na správnom mieste.
Číslo účtu
Ak by ste teda mali záujem pomôcť, môžete aj takouto formou.
- Ak posielate peniaze zo Slovenska: 5049 9790 72/0900.
- Ak posielate z Česka: IBAN SK 0609 0000 0000 5049 979072.
- V oboch prípadoch hoďte do poznámky heslo: MEMORIAL VM.
Ďakujeme!
Reprezentanti, legendy, Hamšíkov dres aj Hrivíkova hokejka
Dva týždne pred Vianocami teda Benfica vyzve do tanca Ostravu, s Old Benficou si zmerajú sily legendy Kysúc, predstaví sa aj hviezdami nabitá päťka v zložení Ján Mucha (bývalý gólman futbalovej repre), exligisti Igor Obert a Peter Doležaj i futsaloví reprezentanti Dominik Ostrák (Slovensko) a Igor Leovski (Severné Macedónsko).
Medzi duelmi žiadnu nudnú pauzu nečakajte, vo svete preslávenú heligónku vytiahne Vlasta Mudríková (Vladimírova sestra pozn. red.), šoumen Jirka Elerbach zabával zaoceánske jachty, teraz svoje majstrovstvo na husliach predvedie v Pratexe a chýbať nebudú ani mažoretky z klubu Bella.
Do aukcie boli vhodené podpísané dresy od Mareka Hamšíka, Stanislava Lobotku či českých futbalových ikon ako Milan Baroš alebo Marek Jankulovski.
„Využili sme všetky, i ľahko-známe kontakty, a získali, myslím, slušné úlovky. Trošku sme pozmenili stratégiu, zaujímavé dresy totiž zohnal aj Vlado pred dvomi rokmi, no usúdil, že do tomboly by ich bola škoda. Predsa len, stojí euro a kúpi si ju zopár ľudí. Tak mu napadlo, že tie najväčšie „pecky“ vydraží. Všetky teda visia na našich facebookových stránkach a v komentároch je do istého dátumu možné prihadzovať sumu. Ale ten, kto na konci zahlási najvyššiu čiastku, ešte vyhrať nemusí, záverečné kolo totiž prebehne priamo na podujatí,“ rozhovorila sa jedna z hlavných organizátoriek.
No v tombole čakajú na šťastlivcov rovnako pozoruhodné ceny, a to aj odhliadnuc od dražby. Rukavice brankára Manchestru United Martina Dúbravku, hokejka bronzového medailistu zo ZOH Mareka Hrivíka, rôzne permanentky, ale aj CD Vlasty Mudríkovej len potvrdzujú fakt, že udalosti chce pomôcť každý, kto o nej začuje.
„Vstupné je dobrovoľné, máme zabezpečený vianočný punč, alkohol, nealko i sponzorov. Veľa nie, zato štedrých, ktorí takisto finančne prispeli. Iní nám zase zadarmo vytlačili plagáty či dovezú občerstvenie. Výťažok zo všetkého samozrejme pôjde priamo Lenke,“ teší sa Petra Mudríková a dodáva, že jej cieľom je memoriálu vybudovať čo najzvučnejšie meno.
„Možno raz také, ako má Štefanský pohár. Podujatie je odkazom aj pre moje deti. Chcem, aby vedeli, že ho založil práve ich otec. A aby si Vlada pamätali presne takého, aký bol.“
Veď práve vďaka nemu a ľuďom okolo si môžeme odfúknuť. Dobro stále existuje.
Chlapci dokazujú, že nie sú len skvelí športovci, ale aj ľudia. (zdroj: Petra Mudríková)
Zdroj: mykysuce.sme