Presunúť na hlavný obsah

Pamiatky v meste a okolí

Pamätník SNR 1848

Pamätník SNR 1848

Je umiestnený na Námestí slobody pred bránou, vchodom do kostola sv. Bartolomeja. Označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa. Vodcovia povstania tu vydali „Výzvu k národu slovenskému“. K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Na bývalej fare bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá bola po likvidácii fary kvôli výstavbe obchodného domu premiestnená na pomník. V roku 1998, pri 150. výročí Slovenského povstania 1848, bol celý areál zrekonštruovaný. Autorom pamätného reliéfu je sochár Vojtech Ihriský. Viac informácií na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc.

Budova mestského domu

Mestský úrad v Čadco

V júli 1930 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vybudovať nový obecný dom. V tom období bol práve na predaj dom, nazývaný podľa jeho pôvodnej funkcie „mýto“, ktorý bol vo vlastníctve F. Braunerovej. Mesto sa rozhodlo tento dom odkúpiť, zbúrať a na jeho mieste postaviť nový obecný dom, v ktorom by sa umiestnili viaceré úrady – poštový, štátny, mernický, berný, dôchodkovej kontroly a prípadne aj obecný úrad. Dovtedajší obecný dom by sa určil na sociálne účely.

Po dlhších prieťahoch majiteľka predala dom za sumu 500.000 Kč. Vypracovaním projektu a rozpočtu nového obecného domu bol poverený žilinský architekt Z. Wertheimer, ktorý mal nad budovaným domom aj stavebný dozor. Zbúranie mýta a odvoz materiálu bolo za sumu 20.000 korún zadané podnikateľovi A. Haasovi. Stavba obecného domu bola zadaná firme Nekvasil Praha, filiálka Bratislava. Na jeho výstavbu si mesto vzalo pôžičku v mestskej sporiteľni v Žiline.

Samotná stavba začala v roku 1931, dobudovaná bola v roku 1932. Nová budova obecného domu (terajší Mestský dom) bola postavená ako trojpodlažná, symetricky riešená rohová dispozícia má o 2 podlažia prevýšený stredný rizalit s podlubím, vertikálne pôsobenie rizalitu zdôrazňujú lizény a hodinová veža v osi kompozície. Po dobudovaní sa tam umiestnili úrady – obecný, berný, katastrálny, mernický, dôchodková kontrola, pošta, konzumné družstvo Budúcnosť, mäsiar Kubica, obchodník Brichta, obuvník Jurčacko, prenajaté boli aj miestnosti určené na byty. Nakoniec sa prenajali aj priestory pre hostinec.

Farský kostol sv. Bartolomeja v Čadci

Mestský úrad v Čadco

Najstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Viac informácií na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc.

Pamätná tabuľa Petra Jilemnického

Pamätná tabuľa Petra Jilemnického

Je umiestnená na budove základnej školy na ulici A. Hlinku. Pripomína pôsobenie tohto spisovateľa na Kysuciach v rokoch 1924-1927, ktoré ho inšpirovalo k napísaniu románov „Víťazný pád“ a „Pole neorané“ a k poviedkovej a publicistickej tvorbe s námetmi Kysúc. Viaceré z týchto diel boli sfilmované. Spisovateľ mal i pomník pri Dome kultúry, ktorý však bol v roku 1990 odstránený. V ďalšom jeho pôsobisku na osadovej škole Svrčinovec Závršie bola jeho pamätná izba tiež zrušená.)

Skalné gule v Milošovej – Megoňkách

Skalné gule v Milošovej - Megoňkách

Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. V pieskovcových vrstvách sa nachádzajú kamenné gule o priemere až do 3 m. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa nachádzajú na vonkajšej strane lomu. Viac informácií na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc.

Ako sa tam dostanete: Autobusom na konečnú stanicu MHD č. 4 Čadca – Milošová, odtiaľ asi 300 m vpravo ku kameňolomu.

Bukovský minerálny prameň

Bukovský minerálny prameň

Nachádza sa v údolí Bukovského potoka asi 2 km od jeho ústia do Kysuce. Výver je upravený v kamennom múre na ľavej strane cesty vedúcej údolím k záhradkárskej osade. Voda je slabo mineralizovaná, síričitá (vajcovka). Viac informácií na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc.

Ako sa tam dostanete: Z centra mesta, od mestského domu pešo (cca 20 min.). Cestou k tomuto prameňu, na začiatku osady Bukov, je upravený prírodný prameň pri tamojšej kaplnke.

Vojtovský minerálny prameň

Pamätník SNR 1848

Má dva vývery. Oba sa nachádzajú v lesnom poraste v doline potoka Rieka. Sú to síričité pramene (vajcovky), čo je typickým javom flyšového pásma. Viac informácií na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc.

Ako sa tam dostanete: Prvý sa nachádza asi 500 m od konečnej zastávky MHD Čadca – Vojty vľavo od cesty vedúcej proti prúdu spomenutého potoka v stráni lesného porastu, druhý je asi o 1 km ďalej proti prúdu potoka a je upravený – zastrešený. Turistický chodník je značený.

Osady a chotáre

Viac informácií o chotároch nájdete na stránke Organizácie cestovného ruchu Kysúc