Presunúť na hlavný obsah

Kysucká kultúrna obec smúti za Mišom Kováčom – Adamovom

Kultúra

Vo veku nedožitých 93 rokov (nar. 24. 5. 1930) nás v pondelok 22. mája 2023 opustila významná osobnosť slovenskej kultúry a umenia – literárny vedec, teatrológ, publicista, kultúrny dejateľ, bývalý správca Matice slovenskej v Martine, člen Slovenského spolku spisovateľov, veľký priateľ divadelných ochotníkov, spoluzakladateľ národnej divadelnej prehliadky Palárikova Raková a ďalších významných literárnych a divadelných festivalov, vzácny, múdry a láskavý človek – pán Mišo Kováč–Adamov. Na Kysuce – do Rakovej a Čadce chodil pravidelne niekoľko desaťročí ako jej spolutvorca, odborník, lektor, porotca, autor divadelných inscenácií, no najmä ako verný priateľ a spolupútnik ochotníkov z celého Slovenska. Literatúra a divadlo sa stali jeho celoživotnými láskami a neodmysliteľnou súčasťou aj jeho profesionálneho života. Nezabudnuteľné zostanú jeho slová: „My divadelníci, ochotníci – sme takí krásni blázni“.

Kysuce a Palárikovu Rakovú mal veľmi rád, mal tu mnohých priateľov a priaznivcov. Naposledy festival navštívil počas konania jeho jubilejného 50. ročníka (2017). Organizátori prehliadky mu v rámci slávnostného otváracieho ceremoniálu venovali ako prejav úcty a poďakovania za jeho celoživotné dielo zlatú medailu Jána Palárika.

V novembri 2022 mu Asociácia divadelných kritikov SC AICT udelila Cenu za mimoriadny prínos v oblasti divadla.

Posledná rozlúčka s Mišom Kováčom – Adamovom sa uskutoční v sobotu 27. mája 2023 o 10.00 hod. v kostole sv. Martina v Martine.
V mene Mesta Čadca ako jedného z hlavných organizátorov Palárikovej Rakovej, ako aj v mene kysuckej kultúrnej obce vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zosnulého pána Miša Kováča-Adamova. Budeme naňho s úctou a láskou spomínať. Česť jeho pamiatke!

Mišo Kováč – Adamov (obč. m. Michal Kováč) v rokoch 1946 – 51 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, 1951 – 56 slovenčinu a literárnu vedu, 1961 – 62 knihovníctvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1969 – 70 muzeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyňu v Brne. R. 1956 – 90 pôsobil v Matici slov. v Martine sprvu ako pracovník bibliografického oddelenia, 1966 – 71 riaditeľ Pamätníka slov. literatúry, 1971 – 90 pracovník Literárneho múzea, súčasne 1971 – 99 prednášal literárnu muzeológiu na univerzite v Brne, 1990 – 92 námestník ministra kultúry Slov. republiky v Bratislave, 1993 – 94 správca Matice slov. v Martine, od 1993 prednáša kultúrnu históriu a staroslovienčinu v teologickom inštitúte v Badíne.

Bol otcom myšlienky najstaršieho literárneho festivalu Slovesná jar (od roku 1967, Martin), jedným zo zakladateľov Scénickej žatvy – najvýznamnejšieho festivalu ochotníckeho divadla na Slovensku, ako aj jedným zo zakladateľov slovenského literárneho múzejníctva.

Vo vedeckej práci sa sústredil na problematiku bibliografie, spracoval vyše 50 titulov rozličných súpisov literatúry, medzi nimi vzorový katalóg Filológia – Literárna veda – Krásna literatúra (1959) a Poznajme súčasnú slovenskú literatúru (1961). Spoluzostavovateľ pamätníc Matica slovenská (1963) a Historický rok (1966). Jeden zo zakladateľov slov. literárneho múzejníctva, autor monografie Úvod do štúdia literárnej muzeológie (1982). Ako teatrológ sa prezentoval monografickými prácami Bábkárska tvorba (1984), Slovenská ochotnícka scénografia (1986), Poznávajme dejiny ochotníckeho divadla (1993), Gorazdov Močenok (1998). V dramatickej tvorbe sa orientoval na rekonštruovanie ľudových hier (Tekvičky, 1981; Prvohry, 1984; Tomášik a Katarínka, 1989; Turobáj, 1994; Dorota, 1999). Deťom adresoval bábkové a činoherné predlohy Gašparko (1981), Skúška alebo Zahraj (1982), Čo je to čerieslo, aký je jarmok (1985) a i. Autorsky pripravil scenáre mimojaviskových hromadných divadelných predstavení Matica v dejinách – dejiny v Matici (1988), Župy v Matici – Matica v župách (1993), Prispenia Martina – svätého i Turčianskeho (1997). Pre rozhlas napísal hru Žatevná (1985) a od r. 1994 cyklus hier o osobnostiach z dejín cirkvi.

Ako spoluautor sa podieľal na monografii o Filipovi Lašutovi – významnom slovenskom fotografovi, vydavateľovi a dokumentaristovi (2017).

Galéria