Presunúť na hlavný obsah

Svetový deň Alzheimerovej choroby – 21. september

Mesto

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa klinicky prejavuje ako demencia s plynulým zhoršovaním poznávacích a sociálnych schopností. Dochádza k zhoršovaniu pamäti, poruchám myslenia, uvažovania, strate orientácie v priestore a čase, poruchám reči a citového života.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať hlavných smrteľných ochorení a radí sa k najčastejším formám demencie. Zo štatistík vyplýva, že v súčasnosti je na svete 47 miliónov ľudí postihnutých demenciou Alzheimerovho typu, pričom takmer tretina z nich žije v Európe, ide približne o 10,5 milióna ľudí. Na Slovensku sa výskyt odhaduje asi na 60 000 pacientov. S cieľom poukázať na hrozby tejto demencie vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 21. september za Svetový deň Alzheimerovej choroby.

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pozvoľna, k rozvoju dochádza v priebehu niekoľkých rokov. Prvotné príznaky ochorenia mnohí pripisujú starnutiu, stresu či depresii, preto je veľmi dôležité rozoznávať príznaky Alzheimerovej choroby od príznakov bežného starnutia. Medzi príznaky Alzheimerovej choroby patrí:

Zhoršovanie pamäti: porucha pamäti je základným a zväčša prvotným príznakom ochorenia. Dochádza k postupnému zhoršovaniu krátkodobej ale i dlhodobej pamäti,  je normálne občas zabudnúť nejaké meno, telefónne číslo či termín a neskôr si na ne spomenúť, avšak človek s Alzheimerovou chorobu zabúda častejšie a neskôr si na ne nespomenie, rovnako má problém vybaviť si najmä nedávne udalosti - nepamätá si čo bolo dnes či včera, ale presne vie popísať situácie spred 20 – 30 rokov.

Ťažkosti s rečou: ďalším z prvých príznakov tohto ochorenia sú ťažkosti s rečou, a to správne pomenovanie predmetov (zabúda jednoduché slová, alebo ich nahrádza nesprávnymi výrazmi, čím sa ich reč stáva nezrozumiteľnou), opakované kladenie tých istých otázok, používanie stereotypných viet, taktiež sa môžu zastaviť uprostred rozhovoru a nemajú tušenie, ako pokračovať.

Ťažkosti s vykonávaním bežných a známych činností: zhoršuje sa fungovanie aj v denných aktivitách, ktoré narúša schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života. Človek postupne nezvláda činnosti, ktoré mu predtým nerobili problémy. Napríklad varenie - stráca schopnosť navariť správne jedlo, prípadne zabúda že už jedol, problém s používaním mikrovlnnej rúry, apod.

  1. Dezorientácia v čase a priestore: u človeka s Alzheimerovou chorobou sa často stretávame s tým, že má problém vybaviť si aký je deň, mesiac či rok, zle sa orientuje v známom prostredí, často nevie svoju adresu, môže sa stratiť na vlastnej ulici a nevie trafiť domov.
  2. Zhoršený úsudok: môže sa prejaviť nesprávnym zhodnotením situácie a toho čo treba následne urobiť, napríklad nepochopí, že ak má horúčku treba ísť k lekárovi alebo užiť liek, taktiež sa môže neprimerane obliecť – v horúčavách kožuch a pod.
  3. Problém s abstraktným myslením: nepochopenie zložitejších inštrukcií, napríklad ako vyplniť poštovú poukážu a pod.
  4. Nesprávne umiestňovanie predmetov: časté ukladanie vecí na nesprávne a neobvyklé miesta, ktoré potom nevie nájsť.
  5. Zmeny nálad a správania: rýchle a časté zmeny nálad a to bez zjavnej príčiny. Poruchy pamäti často sprevádza depresia kvôli neschopnosti zvládať vlastný život či z dôvodu odkázanosti na iných.
  6. Zmeny osobnosti: vekom sa osobnostné rysy môžu pomeniť, ale v prípade osoby s Alzheimerovou chorobou sa postupne pôvodné osobnostné črty akoby vytrácajú a nahrádzajú ich iné – napr. podozrievavosť, roztržitosť, vystrašenosť, niekedy sa objavuje ľahostajnosť až apatia.
  7. Strata iniciatívy: iniciatíva je pasívna, vyžaduje neustále nabádanie do činnosti, prestáva sa zaujímať o svoju prácu, koníčky. Pacient nemá chuť ani energiu nič robiť.

V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný, krátkodobá i dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môže sa pridružiť aj strata komunikácie, zhoršuje sa prehĺtanie a je potrebné nasadiť umelú výživu. Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania.

Neexistuje jedna príčina vzniku tohto ochorenia. Pri vzniku zohráva úlohu viacero faktorov – ako stúpajúci vek, genetická predispozícia i faktory životného prostredia. V mozgu sa vytvárajú nánosy chorobne zmenenej bielkoviny, následkom čoho postupne dochádza k zániku mozgových buniek a k stenčovaniu mozgovej kôry. Taktiež k vzniku prispieva aj vysoký krvný tlak i cholesterol, cukrovka, znížená funkcia štítnej žľazy, depresia, fajčenie, úrazy hlavy či nižší počet rokov vzdelania a pasívny prístup k učeniu sa v priebehu života.

Alzheiemerova choroba sa vyliečiť nedá, nepoznáme účinné lieky pre jej úplné vyliečenie, sú však k dispozícii lieky, ktoré pomáhajú zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých. Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého. Zamestnávanie mozgových buniek dopomôže k zmierneniu rozvoja ochorenia. Vhodnou činnosťou je lúštenie krížoviek, sudoku, osemsmeroviek, skladanie puzzle, čítanie, hranie rôznych logických či pamäťových hier, napríklad hranie pexesa.

Toto ochorenie ohrozuje každého z nás, a preto by sme sa mali snažiť predchádzať mu skôr, než sa naplno rozvinú príznaky ochorenia. Riziko vzniku demencie znižuje zdravý životný štýl, pohybové aktivity, duševné cvičenie a aktivity stimulujúce mozog (zdroj: www.azheimer.sk).

Pripravilo: Oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci