Presunúť na hlavný obsah

Tekvicová párty

Vzdelávanie a voľný čas

Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata, premaľúva celý sad. 
Zletel vietor šíky – miky, hojdá všetky konáriky,
Vraj by stromy zobliecť rád. (Mária Rázusová-Martáková)
Jedna malá Monika, s nápadmi sa potyká.
Húta ona velice, čo si spraví z tekvice,
Veď o chvíľu je piatok, ten tradičný sviatok, 
tak sa trápi hútaním, aj zavčas rána v piatok.
Svetlonoško z tekvice, páči sa nám prevelice.
Fantázia a myšlienky, dávali jej veru,
Dlabaním aj rezaním, blížila sa k cieľu.
A tak z jednej tekvice, Svetlonška mala,
bolo také usmiate, že sa s ním hneď smiala.
Vyrežem tekvicu krásne, dá mi to však veľa práce.
Štyri oči, zubov päť, dám si do nej sviečku hneď.
A tú moju tekvicu, dám ja von na ulicu.
A nech každý vidí dielko, moje veľké strašidielko.
Nezľakni sa, nemaj stres, dlabanie tekvíc k nám prišlo dnes.

Obdobie pred Dušičkami už tradične patrí vyrezávaním tekviciam. Zdobia škôlky aj školy, svietia v predzáhradkách. Pri vyrezávaní tekvíc rodičia trávia s deťmi spoločný čas bez výdobytkov súčasnej modernej doby. Je to výborný relax, a to nehovoríme o radosti, ktorú človek pocíti po vložení sviečky do útrob upravenej tekvice. Vyrezávanie všakovakých ornamentov a tvarov, či dokonca podobizní ľudských tvári je už ozajstným majstrovským dielom.
Umenie vyrezávania, respektíve technika, ktorou vznikajú nádherné diela sa nazýva carving. Určite ste ho zaregistrovali v spojitosti s vyrezávaním kvetinových ornamentov do melónov či jabĺk. Táto technika si však už vyžaduje náležité zručnosti, nadanie a predstavivosť. 

Tak, ako všetko, aj vyrezávanie tekvíc má svoju tradíciu.

Tekvice sa vyrezávali na našom území v 19. storočí a v prípade tejto plodiny sa jedná o dovážaný druh, ktorý sa u nás udomácnil. Plody tekvice sa zberajú na jeseň, žltá sa zberala z polí koncom októbra. Na povrchu má tvrdú šupku, ktorá chráni dužinu a semená, dužina žltej tekvice sa používali na prípravu omáčok, šupka na skrmovanie zvierat.

Deti si však do tekvíc vyrezávali otvory a vkladali do nich sviečky. Takto rozžiareným tekviciam sa hovorilo SVETLONOŠ. V našich končinách sa Svetlonoši vyrezávali len ako zábava, keďže sa už skoro stmievalo, vyrezávané tekvice na plotoch so sviečkou vo vnútri osvetľovali ľuďom vracajúcim sa z cintorínov na Dušičky cestu.

Aj nám v škole sa spomínaná tradícia veľmi páči. A keďže vieme, že a Vám a vašim rodičom urodilo veľa tekvíc, tak sa už veľmi tešíme na vaše nápady ako tekvici vdýchnuť život na pár studených nocí. Tak poďme kamaráti do toho!!!

Galéria